Že som mal mať pôvodne dva dni voľna, tak som tam chcel aj nocovať, ale že som bol taký nepostrádateľný v práci (O:-)), tak som mal iba jeden deň. Charlie mi opäť raz požičal svoj Cougar a, ako obvykle, mal spolubývajúci Janči a "jeho" dve baby z chatky oproti voľno, tak sme opäť raz vyrazili spolu..Vstávanie ráno, myslím, že môj plán bol o pol siedmej nevyšlo, prekvapivo s našou zostavou. No vyrazili sme len asi hodinu neskôr, Betka z práce mi nabalila super sendviče, už samotný originál obsahoval dostatok šunky, ja som samozrejme dostal ešte extra porciu a jeden mi bohate stačil ako obed po niekoľkých hodinách lozenia po Tetone.. Ešte som cestou z raňajok po kľúče od auta zobudil Tomáša, aby mi dal mapu (všetkým týmto ďakujem) a hurá na juh.
Cesta pohoda, dorazili sme bez problémov, nafotili cestou nejakú priehradu, v aute robili samozrejme bordel (v rámci medzí). Plán bol aj nebol, išlo sa podľa mňa a ja som mal v pláne Jenny Lake, Inspiration Point, ktorý bol na druhej strane jazera plus nejaké jazerá v okolí pokiaľ možno (vzhľadom na pozdnú hodinu už nebol čas na kopec, plus baby sa netvárili nadšene..) Zobrali sme to okolo jazera samozrejme, smer sever, k ďalším jazerám, cesta k String "River" a String Lake nuda, nič zaujímavé.. Ale práve na križovatke medzi String Lake a Jenny Lake sme stretli nejakých iných turistov (akurát, keď sme sa vyčľapali z potoka, kde sme fotili kampaň s fľašami vody a etiketami POPOV VODKA (vyzeralo to fakt 'stylish' ;). A tí nám vravia, "Pozor, tam pri potoku bola medvedica s malým (opačnou stranou, ako sme pôvodne chceli ísť). Samozrejme Martin ako ináč JEEEEEE, MEDVEEEEEĎ, poďmeee... Jano bol trochu zdržanlivejší, ale tiež išiel ráno so mnou hlavne s cieľom vidieť konečne medveďa.. Tak reku ouk, dík za info a už sme valili..
Pri potoku bohužial medveď už nebol, tak sme boli smutní, no pozreli sme do mapy a zistili, že nás dobre otočili tí náhodní pocestní, tak sme pokračovali smer String Lake.. Lenka to rútila od rána, asi sa dobre vyspala, tak keď to vyzeralo, že žiadne medvede sa nekonajú, prevzala vedenie a hybáj.. Tak ideme lesom, už relatívne pokojne, Jano s Ivou niečo zbadali, pozerám, že pekný vtáčik, zakričali sme na Lenku pár metrov vpredu, tá že "Čo?", my "Pozri tam!" a ona "Beee, vták..", na čo som ZAKRIČAL, (stále bola ďaleko) "NIE, MEDVEĎ TAM JE!", otočil som sa smerom k nej a už neviem, čo som povedal alebo aký výraz tváre som chytil, ale pochopila, otočila sa a hneď bola za mnou.. Tú spomínanú medvedicu sme nevideli, iba jej fakt veľký zadok, ale videl som malého šmejda za ňou, ten sa tak milo pozrel na nás, ako križovali náš chodník fakt PÁR metrov pred nami (a to sme kričali po sebe) a potom zmizol v kríkoch za mamou.. No mal som chuť zobrať foťák, ale zase odtiaľ potiaľ, počkali sme chvíľu, potom sme robili rámus a pomaly, oblúkom od toho záhybu, kde sme ich videli, sme sa vybrali ďalej.. Už sme ich bohužiaľ (alebo vďaka bohu) nevideli, iba počuli raz..
Tak sme mali o náladu postarané, pískali sme, tlieskali, keď sme nevideli dostatočne pred seba.. To sme už boli pri String Lake a bolo nejak pred obedom, tak reku čo teraz? Jano, ďalší, čo nemá čo s energiou (no FTVŠ, tak ešte aby nie!) "Poďme na kopec.." Tak sme začali liezť, baby, čo už hundrali, že nevládzu, nám zrazu zdrhli z dohľadu kompletne, našli sme ich až hore, tam sme sa najedli, pozreli do mapy a zase raz ja.. JAZEROOO! Tak sme našli jazero ešte pár metrov vyššie od nás, tam som ukecal Jana, nech si skočí aj on.. Voda bola dooosť studená (bola to cez 2000 metrov nad morom výška plus pomaly koniec augusta). Ale super, dno výborný mäkký piesok.. až taký mäkký, že sa tomu hovorí bahno :) Ale fakt super, vyschli sme vcelku rýchlo na tom slnku, Lenke zase šibalo, xcela Janovi hodiť topánku do jazera, na čo bola ľahká pomoc zobrať jednu topánku jej a už bolo po problémoch.. Ja som si potom pospal (ako skoro na každom výlete pri nejakom jazere), neviem, koľko som spal, chvíľu..
Zobrali sme sa popri potoku, čo liezol z toho jazera, naspäť k Jenny. Nebol to ideálny nápad cez tie kríky a inú háveď, ale nejak sme to straverzovali.. Stretli sme tam nejaké srnky mladé obhrýzať nejaké kríky, tak reku sa naobedujeme s nimi, nie? No sadli sme asi 5 metrov od nich dole, pohoda.. debatujeme, bavíme sa na nich, oni možno na nás.. ani polku banánu som nezjedol, pozriem dole a HOPLA, som stíšil a vravím Janovi, asi by sme mali zmeniť lokál, pozrel dole a tiež začal baliť sendvič naspäť do batoha - neviem, 20 metrov dole kopcom? Medveď si to rúbal krovím popri tom potoku, tak my hore srnky, ktoré sme nechceli plašiť kvôli tomu medveďovi, dole teda ten medveď, kam? Tak sme pomaly popod srnky zišli trochu medveďovi z cesty, ešte že šiel cez tú húštinu, ináč by som ho nezačul a zábavu sme mali na opačnej strane, takže sme sa dole nepozerali.. No zmizol potom niekde za potokom, my sme to z obďaleč sledovali a prehodnotili smer cesty, že radšej to neskrátime popri potoku, ale pôjdeme kus okolo.. Cesta k jazeru bola humor, sme každých pár metrov vyzerali medvede za kríkmi, pískali, kričali, tlieskali, ale úspešne sme vyšli na vrch kopca medzi String a Jenny Lake, odtiaľ sme poslali domov pár smsiek, že nás nezožrali medvede a hurá na Inspiration Point. Baby bolo treba trochu ukecať a neprezradiť im, že nás čaká ešte viac ako polovica cesty okolo jazera, ináč by asi nešli. Už na Inspiration Point nevyzerali nadšene a to bolo presne presne v strede druhej strany jazera ako kde sme mali odparkované auto.. Ale všetci sme prežili, pri aute som sa ešte vykúpal v Jenny Lake, aby som nezaspal za volantom a hlavne aby som tam nesedel spotený (celý deň bolo strašné teplo a pražilo nám na hlavy, čo špeciálne mojej nevyspatej z celotýždňového vstávania na piatu do práce nepôsobilo dobre..Odtiaľ sme ešte išli na nákup do Jackson Hole ešte južnejšie od Yellowstone NP, obchod, ktorý sme chceli (bolo Zuzany a mali sme tam 3) sme o pol hodiny prepásli, tak sme sa aspoň stavili vo všetkými obľúbenom Liquer Store a nakúpil som zásoby na goodbye party aj na doma (kto mal tú česť chutnať 44° north, vie).
Cesta naspäť sa nám jemne natiahla, ani neviem prečo, trochu blblo auto a či som blbol aj ja, to neviem, došli sme po desiatej, Charliemu zjavne odľahlo, že auto prišlo v jednom kuse. Večer samozrejme employee pub a potom u niekoho dojazd a potom už len 10x na piatu do práce a hurá Európa.. No tá cesta domov, to bola tiež radosť, to by xcelo samostatný článok, ale asi nebude :-P
No a samozrejme, tu si môžete pozrieť fotky.
Koho zaujíma Teton National Park (fakt pekné), tu je vcelku dobrá mapa, síce tam nevidno to naše malé jazierko na kopci, ale čo už..
pa pa
PS: Jano, Lenka, Ivana, ak som niečo domotal, pokojne ma opravte.. A dík za spoločnosť a výdrž ;-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára