Politika... :-)

Ospravedlňujem sa, ale to mi proste nedá.. Som si včera pozrel zase po pol roku domácu "divadelnú" scénu v televízii, no a čo tam človek nezažije, to neuverí..

Náš super nový hospodáriaci minister tam mal súboj s jeho predchodcom.. A hádali sa ako vždy samozrejme. No na čom som sa pobavil, keď nový obhajoval krátenie dotácií (napr. v rozvoji informatizácie spoločnosti) týmto: (nebude to citát, ale takmer):

Za osem rokov sa preinvestovalo na informatizáciu spoločnosti 60 (ak sa nemýlim.. to je teraz jedno) miliárd korún, a aký je momentálny stav? Stav je taký, že keď si ja zapnem počítač a chcem odoslať e-mail, ktorý má viac ako jeden megabajt, tak mi to NEJDE".

Argument na úrovni... Zjavne tých peňazí bolo málo alebo nešli tým správnym smerom :) Že e-mail nie je stvorený na odosielanie veľkých súborov a že za to, že jemu to nejde, nemôže informatizácia spoločnosti, ale správcovia siete, prípadne jeho blbosť, to už je vedľajšie..

Nech žije naša krásna populistická vláda.. Nevolil som ich, tak na nich teraz môžem hundrať.. a sorry, že sem kydám politiku a informatiku :) Snáď do pár dní pridám niečo z tých mojich takmer 2 týždňov cestovania..

Ďen boja proti AIDS trochu inak..

Áno, bolo to v piatok, 1.12., ako každý rok, ale víkend som mal vcelku nabitý.. Po škole bola všade propaganda, s klasickými "témami" (veľký plagát s otázkou v strede) štýlom "Berieš drogy?", "Si homosexuál?".. Pod tým malým, že odpoveď je nepodstatná, ale že sa máš informovať a chrániť.. No jeden plagát ma fakt vcelku dostal..


Alebo teda "Predávaš sa, aby si si zaplatil(a) štúdium?" Uff!! Ako popri fakt tradičných a známych témach drog a homosexuálov toto? Ak je to tu relatívne bežné, tak teda neviem.. Viem, že si tu za školu platia vcelku dosť, veľa študentov pracuje popri škole, aby sa mohli zapísať do ďalšieho semestra, v banke kopec programov a reklám na všetko možné pre študentov (kratkodobé pôžičky na zápis, úvery na celé štúdium a podobné veci u nás vcelku nevídané). Vďaka tomu, že pracujú, tu je bežné, že pondelok alebo piatok ráno sú cvičenia preplnené študentami (čo fakt nehrozí v Prahe :)

Toto trochu so mnou otriaslo, no som stále za to, aby sa za vysoké školy platilo, ale aby to, čo teraz platí štát, nejak rozumne išlo na sociálne štipká.. Čo je samozrejme ťažko rozumne realizovať, no pre moju obhajobu musím povedať, že tu vidno, ako to je, keď si študenti za školu platia.. Pekne chodia do školy (a to sú inak strašní flákači), vytlačené skriptá z netu, na predáške všetci píšu, na hodine žiadne surfovanie ako praktizuje 8 z 10 ľudí v Prahe, ale pracujú podľa toho, čo treba..
A prístup učiteľov tiež občas len zíram.. Nezabudnem, keď som sa pýtal cvičiaceho, čo je potrebné na úspešné zakončenie predmetu (mal som jeden extra a zvažoval som o jeho zrušení) a on mi úplne seriózne vážne vraví, že aby som pochopil látku, bol schopný pracovať s predvedenými technológiami a metódami a aby som tomu rozumel a vedel aplikovať v ostatných predmetoch.. Asi na tretí krát som z neho dostal, čo sa vyžaduje odo mňa :) A to nebola žiadna komunikačná bariéra medzi nami :-P
A obecne, sú tu milí, nápomocní, vždy sa stavajú štýlom študent chce, študent potrebuje, niečo si pýtaš, jasné, dám to na web (čo teda občas trvá, predsa len sú to Španieli, ale snažia sa..)
A áno.. Skoro som zabudol, otvoríte študentskú príručku a na prvej stránke niečo v štýle "Vitajte na našej škole, sme radi, že ste si vybrali práve nás a veríme, že uspokojíme Vaše požiadavky.."

No uvidíme, ako bude a čo bude..

Pekný týždeň prajem!

Martin

Náhoda je blbec..

Som tak šiel minulý týždeň na tréning zo školy (trénujeme v hale asi 5 minút od areálu univerzity), ako obvykle najkratšou možnou cestou, ktorá vedie cez jedno parkovisko na prvý dojem strašne dobre spravené - stromčeky, živý plot pomedzi parkovacie miesta, veľké.. A štandardne tam stojí jedno jediné auto pred pol siedmou večer (vždy nejaké iné, no takmer vždy iba a práve jedno). No že už ide zima aj sem a stmieva sa skôr, tak večer to parkovisko vďaka tým stromom a kríkom kvalitne zaľahne tma.. Som si tak vravel - Ideálne miesto na nejaký zločin :-) A idem tade na druhý deň a stretnem toto:


To som si myslel, že niekto niečo opravuje..


To už som si to nemyslel... Holt ľudia tam neboli (možno naštastie ;-))


To auto teda hneď na druhý deň vyzeralo trochu ináč (malo kolesá a o 2 rozbité okná menej - teda dve - plus malo otvorené dvere vodiča - o to akčnejšie to vyzeralo..)

No neviem, možno by som si mal nájsť inú cestu alebo prestať myslieť na blbosti :-) Každopádne dobrý pocit som z toho nemal, museli to tam rozobrať ešte ten večer, čo ma napadol ten kriminál, no naspäť do školy z tréningu ma viezol spoluhráč na motorke, takže som tade nešiel.. O:)

A to som minulú nedeľu zažil ešte väčší šoker, ale to Vám nejdem písať, ešte by po mňa prišli ujovia v bielych plášťoch...

Majte sa krásne a bacha v noci v parkoch >:-)

Martin

Jazz Festival at Campus

Si tak dnes idem zo španielčiny a začujem nejaké povedomé tóny od "námestíčka". Keď som prišiel na dohľad, tak som hneď zmenil plány o ceste do školy a práci na projekte, kúpil som si obed v cafetérii a horsa vykydnúť sa na trávu a pohoda JAZZ (slniečko, 24 stupňov a vcelku kvalitná hudba..).

Pozitívne je, že to tu máme celý týždeň, asi budem v škole tráviť viac času ako obyčajne ;-) Sme tam sedeli so spoluhráčom z volejbalu (Poliak) a rozplývali sa, ako tu je super, doma by sme asi v túto dobu v tričkách na tráve pri muzike nevysedávali, i keď tam je teraz tiež (relatívne) teplo, čo som pozeral, ale hudobníci by aj tak asi mali čo robiť vyhrávať vonku. V nedeľu síce bolo škaredo (to preto, že sme boli po dlhšej dobe na výlete, fotky na picase), ale že som sa vešal po stromoch a že, ako mi Stefan povedal, Nemci vravia "Wenn die Affen steigen, wird das Wetter schoener.." (Keď opice lezú na stromy, bude krajšie počasie), tak sa dnes samozrejme vyčasilo..

No ja musím tento týždeň nejak prežiť, projekt a pár písomiek, budúci týždeň máme školu IBA DVA DNI... V stredu je sviatok (asi Mikuláš :), v piatok tiež niečo a samozrejme "mosty" fungujú aj v takejto situácii a neučíme sa.. Tak teraz zvažujeme, kam pôjdeme tie voľné dni zabiť, zatiaľ padli návrhy: niekam na sever, alebo opäť Sierra Nevada, alebo tretia, akčná alternatíva, na Mallorcu :)) No a potom zase len 2 dni školy a hurá domov! To zase raz preletel ten čas, ešte si pamätám, ako som šiel z Yellowstonu na letisko do Jackson Hole.. A čo nevidieť tu máme ďalšie skúškové, bleee.

Takže tak, v stredu skúsim niečo nafotiť z festu, ak sa bude dať (a budem mať chuť po písomke zo španielčiny..)


Martin

Mama, I'm coming home..

Hola chicos y chicas!
Nejak sa množia otázky ohľadom môjho príchodu domov, a že už v tom mám viacmenej jasno, tak nech sa páči..

Letím 13.12. z VLC cez Taliansko, tam sa deň zdržím (nebudete náhodou niekto 13./14. december v Bergame al. Miláne?), potom valím do Blaaavy, tam sa podľa všetkého zdržím na noc a stretnem pár ľudí z Yellowstonu.. Možno aj niekoho viac, že tam je polka ľudí z BR a ďalší kopec známych, čo som x mesiacov až rokov nevidel.. No nebudem mať veľa času za ten jeden večer + noc.. V piatok domov, sestričke na stužkovú, víkend sa uvidí, čo bude, hrá sa liga ešte ten víkend (zvykla sa)? Že by som sa išiel pozrieť po dllllhej dobe na ISKRU? :))))) Alebo radšej na baby..? Noo, uvidíme! Týždeň pred Vianocami idem do Prahy (zrejme ut až pia), takže v BR so mnou veľmi nerátajte, tam budem cez sviatky a asi aj po nich, a v Prahe sa tešte ;-) Otázka na vždy pracujúceho Pepu (ak sa k tomu v mailoch dostane..) - kedy máš nejaké voľno? Prípadne ak budú zase motokáry, tak ma vezmi s Vami O:-)

No a naspäť do Španielska zrejme 8. januára..

Toť zatiaľ všetko, som zaneprázdnený ako obvykle :)

Martyn

UTAUT is back!!!

Hehe, kto z nadpisu pochopil o čo ide, niet spásy. Kto nevie, môže ďakovať, že sme si ho nenašli v prvom kole a teraz má voľno. Pozitívne je, že ak nám strihne, tak to spravíme aj na SK, tak sa netrápte.. :-)

A teda, WTF alebo wo co gou? Náš super krásny nadupaný projekt (ešte ho môžeme s hrdosťou nazvať medzinárodný a pilotný a čo ja viem čo ešte... snáď skončí ako úspešný, to nám bohate bude stačiť..), ktorý sme robili s Urbim (svoj blogh si zrušil a kam by som vás na neho odkázal, neviem, nech sa sám zviditeľní prípadne.. :) na predmet "Návrh a implementace uživatelského rozhraní". Moc to s tým spoločného nemalo na prvý dojem, no aspoň sme nemuseli programovať nejaké šialenosti ako rozpoznávanie pohybu ruky v priestore a taaaak :) Rozhodne to bolo o použiteľnosti technológií a o tom ten predmet bol!

No pointa bola, zistiť, či sa istý UTAUT test (Unified Theory of Acceptance and Use of Technology - nerozumiete? Veď to je jasné ako facka :)) vymyslený kde inde ako v USA, dá použiť v Českej repe (aby nedošlo k omylu - republike... študujem výpočetku, nie hnojárku..). Dostalo to honosný názov Cross-Cultural Technology Acceptance, vedúcu projektu z University of Wales, ktorá to celé vymyslela a my jej za to ďakujeme a.. 100% hodnotenia, čo bolo podstatné, aby sme boli "heppy" a dostali jedničky. Testovaní chudáci z toho takí nadšení asi neboli a rád by som videl tie tváre, až teraz budú vidieť doslova a do písmena to isté v bledoružovom (po pár mesiacoch pauzy, myslím, že takmer nebadateľné zmeny tam nastali). Škoda, že to nemôžem roznášať osobne (i keď, možno poľahčujúca okolnosť). Zmena je len v tom, že sa teraz pýtame konkrétne na v prvom teste predstavovanú "technológiu" a nepýtame sa obecne ako tomu bolo vtedy (takže bacha na to, testovaní jedinci!)
Obecne princíp testu spočíva v prezentácii nejakej, pre testovaného neznámej technológie, a následnom teste, čo ho najviac ovplyvňuje pri výbere a používaní "technológií" obecne (napr. prehrávač mp3, prečo používate ten smiešny WinAMP alebo WMediaPlayer? :-O alebo prečo drvivé percento Čechov používa e-mail na Sezname a tak podobne.. technológiou dnes môžete nazvať kadečo). No a po dôkladnom uležaní a dostatočnom čase na prípadný prechod na nami predstavenú technológiu (pôvodne to mali byť 3 mesiace, no som vo Valencii a nemal som ako fyzicky ohroziť Urbana, aby sa neflákal, tak sme to kus posunuli), predložíme testovaným opäť takmer ten istý dotazník, ibaže sa pýtame konkrétne na to, čo sme im predstavili a zaujíma nás, či to používajú. Z toho zistíme faktory, ktoré ich ovplyvňovali pri použití/nepoužití toho, čo sme im podstrčili.. Ak dobre pamätám, tak v USA to dosahovalo veľmi slušných cca. 70% úspešnosť v predpovedaní, či danú technológiu budú ľudia používať alebo nie.

Takže, kto zo znalých "tematiky" to ešte mailom nedostal, môže sa v blízkej dobe tešiť na mail odo mňa. Ak to niekoho zaujalo, super hustý web nášho super hustého projektu aj s výsledkami prvého kola (ktoré nám dúfam druhé, upresňovacie kolo NEvyvráti) je k dispozícii TU (všetci povinne klik a čítať, nepísali sme to zo srandy ;-)

No a tak, keď už mám webhlod, tak si tu treba nejak občas aj svoju prácu zviditeľniť! Normálne si naša vedúca pýtala povolenie na citáciu a možno z toho bude vedecký "PEJPR" a budeme to publikovať, takže to určite stojí za to omrknúť..

No a hlavne vďaka všetkým testovaným obetiam za pravdivé a smerodatné údaje a tých pár minút nechápavých pohľadov do papiera.. Možno raz budete slávni!

Majte sa krásne a ďakujem za každý poctivo vyplnený a naspäť odoslaný dotazník..

Martin

PS: Na tej stránke (mal by som spraviť veeeeeeeľký banner blikajúci a behajúci po obrazovke, ako na niektorých super stránkach býva, aby ste tam naozaj klikli.. niečo v štýle SEEEX, alebo PIVO ZDARMA!) sú tam aj (prvé) testy (v CZ a EN jazyku), ak by to niekoho zaujímalo, aj detailnejšie pozadie testovania, aj výsledky a naše terórie a závery, kľudne to okomontujte.. Budem len rád!

La vida de Espana - 5 - Corrida

Dnes len stručne, nakoľko máme pracovať na projekte a deadline sa blíži, dal som na web fotky z koridy, na ktorej sme boli ešte v októbri (áno, už je dávno po sezóne...).

Ak chcete, aby som sme niečo písal o tom, ako to funguje na koride, dajte vedieť, inak tu nechám len fotky, detaily si môžete prečítať napr. na Wikipédii (anglická a nemecká verzia mi prišli na prvý pohľad vcelku dobré). My sme sa na koridu dostali v rámci osláv "Valencijského kraja" (Fería de la Comunidad Valenciana), celé mesto bolo vyzdobené, mali sme voľno a toto bola jedna z najlepších koríd, čo sa tu dá za rok vidieť.. Bolo šesť býkov a traja toreádori, čo je vraj dosť. A stálo nás to relatívne málo, 20 Euro. (keď vstupné na diskotéky stojí 10 a podobne, tak tá korida fakt za to stála).

Zážitky - rozhodne, prvé dve kolá super, potom to už nebolo to pravé, nakoľko je to stále o tom istom, najzaujímavejšia je pasáž, keď sa býk "zdobí", tam toreádor môže preukázať ako techniku, tak i kreativitu. Napríklad:

nie čakať na býka, ale rozbehnúť sa proti nemu, potom zastať, počkať a keď sa rozbehne, položiť mu ruku medzi rohy a bežať s ním celou koridou.. To bolo fakt niečo...

Prípadne kľaknúť si na kolená a počkať si na býka, v pohode ponad hlavu zamávať a s úsmevom zakývať publiku..


Tak zatiaľ toľko..

Martin

Spomienka na USA: Teton National Park

Môj posledný yellowstonský výlet - Jenny Lake

Že som mal mať pôvodne dva dni voľna, tak som tam chcel aj nocovať, ale že som bol taký nepostrádateľný v práci (O:-)), tak som mal iba jeden deň. Charlie mi opäť raz požičal svoj Cougar a, ako obvykle, mal spolubývajúci Janči a "jeho" dve baby z chatky oproti voľno, tak sme opäť raz vyrazili spolu..

Vstávanie ráno, myslím, že môj plán bol o pol siedmej nevyšlo, prekvapivo s našou zostavou. No vyrazili sme len asi hodinu neskôr, Betka z práce mi nabalila super sendviče, už samotný originál obsahoval dostatok šunky, ja som samozrejme dostal ešte extra porciu a jeden mi bohate stačil ako obed po niekoľkých hodinách lozenia po Tetone.. Ešte som cestou z raňajok po kľúče od auta zobudil Tomáša, aby mi dal mapu (všetkým týmto ďakujem) a hurá na juh.

Cesta pohoda, dorazili sme bez problémov, nafotili cestou nejakú priehradu, v aute robili samozrejme bordel (v rámci medzí). Plán bol aj nebol, išlo sa podľa mňa a ja som mal v pláne Jenny Lake, Inspiration Point, ktorý bol na druhej strane jazera plus nejaké jazerá v okolí pokiaľ možno (vzhľadom na pozdnú hodinu už nebol čas na kopec, plus baby sa netvárili nadšene..) Zobrali sme to okolo jazera samozrejme, smer sever, k ďalším jazerám, cesta k String "River" a String Lake nuda, nič zaujímavé.. Ale práve na križovatke medzi String Lake a Jenny Lake sme stretli nejakých iných turistov (akurát, keď sme sa vyčľapali z potoka, kde sme fotili kampaň s fľašami vody a etiketami POPOV VODKA (vyzeralo to fakt 'stylish' ;). A tí nám vravia, "Pozor, tam pri potoku bola medvedica s malým (opačnou stranou, ako sme pôvodne chceli ísť). Samozrejme Martin ako ináč JEEEEEE, MEDVEEEEEĎ, poďmeee... Jano bol trochu zdržanlivejší, ale tiež išiel ráno so mnou hlavne s cieľom vidieť konečne medveďa.. Tak reku ouk, dík za info a už sme valili..

Pri potoku bohužial medveď už nebol, tak sme boli smutní, no pozreli sme do mapy a zistili, že nás dobre otočili tí náhodní pocestní, tak sme pokračovali smer String Lake.. Lenka to rútila od rána, asi sa dobre vyspala, tak keď to vyzeralo, že žiadne medvede sa nekonajú, prevzala vedenie a hybáj.. Tak ideme lesom, už relatívne pokojne, Jano s Ivou niečo zbadali, pozerám, že pekný vtáčik, zakričali sme na Lenku pár metrov vpredu, tá že "Čo?", my "Pozri tam!" a ona "Beee, vták..", na čo som ZAKRIČAL, (stále bola ďaleko) "NIE, MEDVEĎ TAM JE!", otočil som sa smerom k nej a už neviem, čo som povedal alebo aký výraz tváre som chytil, ale pochopila, otočila sa a hneď bola za mnou.. Tú spomínanú medvedicu sme nevideli, iba jej fakt veľký zadok, ale videl som malého šmejda za ňou, ten sa tak milo pozrel na nás, ako križovali náš chodník fakt PÁR metrov pred nami (a to sme kričali po sebe) a potom zmizol v kríkoch za mamou.. No mal som chuť zobrať foťák, ale zase odtiaľ potiaľ, počkali sme chvíľu, potom sme robili rámus a pomaly, oblúkom od toho záhybu, kde sme ich videli, sme sa vybrali ďalej.. Už sme ich bohužiaľ (alebo vďaka bohu) nevideli, iba počuli raz..

Tak sme mali o náladu postarané, pískali sme, tlieskali, keď sme nevideli dostatočne pred seba.. To sme už boli pri String Lake a bolo nejak pred obedom, tak reku čo teraz? Jano, ďalší, čo nemá čo s energiou (no FTVŠ, tak ešte aby nie!) "Poďme na kopec.." Tak sme začali liezť, baby, čo už hundrali, že nevládzu, nám zrazu zdrhli z dohľadu kompletne, našli sme ich až hore, tam sme sa najedli, pozreli do mapy a zase raz ja.. JAZEROOO! Tak sme našli jazero ešte pár metrov vyššie od nás, tam som ukecal Jana, nech si skočí aj on.. Voda bola dooosť studená (bola to cez 2000 metrov nad morom výška plus pomaly koniec augusta). Ale super, dno výborný mäkký piesok.. až taký mäkký, že sa tomu hovorí bahno :) Ale fakt super, vyschli sme vcelku rýchlo na tom slnku, Lenke zase šibalo, xcela Janovi hodiť topánku do jazera, na čo bola ľahká pomoc zobrať jednu topánku jej a už bolo po problémoch.. Ja som si potom pospal (ako skoro na každom výlete pri nejakom jazere), neviem, koľko som spal, chvíľu..

Zobrali sme sa popri potoku, čo liezol z toho jazera, naspäť k Jenny. Nebol to ideálny nápad cez tie kríky a inú háveď, ale nejak sme to straverzovali.. Stretli sme tam nejaké srnky mladé obhrýzať nejaké kríky, tak reku sa naobedujeme s nimi, nie? No sadli sme asi 5 metrov od nich dole, pohoda.. debatujeme, bavíme sa na nich, oni možno na nás.. ani polku banánu som nezjedol, pozriem dole a HOPLA, som stíšil a vravím Janovi, asi by sme mali zmeniť lokál, pozrel dole a tiež začal baliť sendvič naspäť do batoha - neviem, 20 metrov dole kopcom? Medveď si to rúbal krovím popri tom potoku, tak my hore srnky, ktoré sme nechceli plašiť kvôli tomu medveďovi, dole teda ten medveď, kam? Tak sme pomaly popod srnky zišli trochu medveďovi z cesty, ešte že šiel cez tú húštinu, ináč by som ho nezačul a zábavu sme mali na opačnej strane, takže sme sa dole nepozerali.. No zmizol potom niekde za potokom, my sme to z obďaleč sledovali a prehodnotili smer cesty, že radšej to neskrátime popri potoku, ale pôjdeme kus okolo.. Cesta k jazeru bola humor, sme každých pár metrov vyzerali medvede za kríkmi, pískali, kričali, tlieskali, ale úspešne sme vyšli na vrch kopca medzi String a Jenny Lake, odtiaľ sme poslali domov pár smsiek, že nás nezožrali medvede a hurá na Inspiration Point. Baby bolo treba trochu ukecať a neprezradiť im, že nás čaká ešte viac ako polovica cesty okolo jazera, ináč by asi nešli. Už na Inspiration Point nevyzerali nadšene a to bolo presne presne v strede druhej strany jazera ako kde sme mali odparkované auto.. Ale všetci sme prežili, pri aute som sa ešte vykúpal v Jenny Lake, aby som nezaspal za volantom a hlavne aby som tam nesedel spotený (celý deň bolo strašné teplo a pražilo nám na hlavy, čo špeciálne mojej nevyspatej z celotýždňového vstávania na piatu do práce nepôsobilo dobre..

Odtiaľ sme ešte išli na nákup do Jackson Hole ešte južnejšie od Yellowstone NP, obchod, ktorý sme chceli (bolo Zuzany a mali sme tam 3) sme o pol hodiny prepásli, tak sme sa aspoň stavili vo všetkými obľúbenom Liquer Store a nakúpil som zásoby na goodbye party aj na doma (kto mal tú česť chutnať 44° north, vie).

Cesta naspäť sa nám jemne natiahla, ani neviem prečo, trochu blblo auto a či som blbol aj ja, to neviem, došli sme po desiatej, Charliemu zjavne odľahlo, že auto prišlo v jednom kuse. Večer samozrejme employee pub a potom u niekoho dojazd a potom už len 10x na piatu do práce a hurá Európa.. No tá cesta domov, to bola tiež radosť, to by xcelo samostatný článok, ale asi nebude :-P

No a samozrejme, tu si môžete pozrieť fotky.

Koho zaujíma Teton National Park (fakt pekné), tu je vcelku dobrá mapa, síce tam nevidno to naše malé jazierko na kopci, ale čo už..

pa pa

PS: Jano, Lenka, Ivana, ak som niečo domotal, pokojne ma opravte.. A dík za spoločnosť a výdrž ;-)

Quote of the day

"No, I will not tell you the password of your neighbour."

Prof. Pietro Manzoni opäť raz, tentokrát pri preberaní bezdrôtových sietí (WiFi) a ich zabezpečení. Upozorňoval na to, že veľa užívateľov vôbec nemení prednastavené heslá na správu siete a často ani názov siete, čím, keďže na svete nie je extra veľa výrobcov prvkov pre WiFi, nie je problém prihlásiť sa ako správca a zmeniť nastavenie hlavného prvku :) Každý výrobca totiž používa svoje štandardné heslo (teraz si nespomeniem na žiadne, zistite si sami), na prednáške bolo spomenutých pár hesiel najčastejšie používaných zariadení, no jeden študent sa zaujímal o špecifickú značku a jej heslo, lebo jeho sused to používa..

La vida de Espana - 4 - Ide zima

Pomaly tu máme polku novembra a zima sa blíži. Vidno to aj tu v Španielsku. Ľudia vytiahli svetre, kabáty, kožené bundy, dievčatá už aj čapice a šály..

My už tiež nechodíme po byte v trenírkach a už pravidelne chodíme do školy v dlhých nohaviciach. Večer sa už vyplatí aj mikina alebo tenší sveter, predsa len sa v noci ochladí aj na 12-10 stupňov, to nie je sranda (veď som aj prechladol, len nie som istý, z čoho). Cez deň, keď svieti slnko, tak je krásnych 22 ako napr. teraz, príjemne, tričko, slnečné okuliare.. Si tak vravím, že vo Valencii som sa ešte nekúpal v mori, ak bude pekne a čas cez víkend, tak tam možno skočím ;-)

No ale seriózne, keď prší (skoro týždeň nám tu pršalo), tak je dosť nepríjemne. Tie ich papierové steny a vždy otvorené okná (jednosklo, žiadna izolácia a často len nejaké "plechové" rámy, takže to ani nedosadne poriadne), plus väčšina bytov bez akéhokoľvek kúrenia.. Už sa tešíme na zimu (naše okná sú fakt na smiech, to ešte aj tie strahovské spartakiádne okná vetrajú v polohe "zatvorené" menej..). V zime tu je vraj v priemere tak 5-10 stupňov, tak si buď kúpime nejaký "přímotop" alebo budeme chodiť po byte v svetroch a spávať v spacákoch.

La vida de Espana - 3 - Fiesta de la noche alebo diskotéka

Že Španieli dnes taktiež (na rozdiel od Čechov) slávia všetkých svätých (kto si bez viny, hoď kameňom ;-), tak sme včera boli v meste. Stefan naplašil (alebo skôr bol naplašený) nejakú Španielku a že sa stretneme v meste. Tak reku ouk. Keď k nám aj s kamoškou dorazili, tak tá jedna sa už nevedela odlepiť od nejakého Nemca. To nás nijak neprekvapilo, aj tá jej kamoška sa len smiala, pohoda, veď sme v Španielsku. "Šoker" ale prišiel neskôr..

Ja síce na tieto veci nie som, ale.. Otázka do pléna - koľko potrebuje chalan, aby si "získal" dievča?? :-) Niekto to možno počíta na dni, niekto na hodiny, niekomu stačí pár minút.. No čo sme včera zažili my.. DVE VETY!!! :-))))) Bohužiaľ som pre hudbu nepočul tie magické formulky, ale bolo to otázka, odpoveď, otázka, odpoveď a zrazu komunikovali na vyššej úrovni (a to sme si predtým vraveli, že tá s tým Nemcom to poriešila nejak rýchlo, to sme ale blbí). No a neprešlo ani 15 minút a mládeži by som to neukazoval.. No proste, Španielsko!

Mal som ísť do toho Fínska.. ;-)
old-school Martyn

Quote of the day

"Ok, I see that the most of you are already sleeping, so we should take a 5 minutes break. Go and have some coffee.."

Prof. Pietro Manzoni - prednáška (Lokálne siete :) v pondelok od piatej do siedmej večer, pre viacerých dosť namáhavá, ja osobne mám školu od 10.30 každý druhý pondelok, takže som to tiež zaznamenal ležiac v nejakej alfa-hladine.

La vida de Espana - 2 - Andalucia

Po dlhej dobe, ale predsa.. Zopár (ok, možno kus viac) slov o našom prvom väčšom výlete v Španielsku. Že sme mali vo štvrtok voľno a že v Španielsku fungujú takzvané mosty (keď je sviatok v utorok al. štvrtok, nechajú vám voľno aj ten deň medzi víkendom a sviatkom, milé!), tak sme mali 4 dni a to by bol hriech nikam neísť. Rozhodnutie padlo ešte kým sme boli v Gandii - Sierra Nevada a niečo okolo.

Pôvodne sme zvažovali väčšiu skupinu ľudí (viac Čechov), ale že to boli poväčšine baby a že sme za prvé videli a počuli ich plány (to mesto, tá pláž, tamto mesto, tá pamiatka, samé blbosti, na Sierru mali v pláne 1 deň) a za druhé išli na 9 dní (nechceli sme vynechávať školu.. a športy, z ktorých pri absenciách škrtajú zápis), tak sme si povedali, že to nie..

Lukáš, chronický to nevstávač (volá sa Nestával a je to jeho životná filozofia, nevstávať) nahodil odvážný plán (i na mňa, nie to ešte na neho..) - O deviatej v Gandii (cca. hodina od Valencie, tam sme priberali posledné 2 kusy do auta)! Teda vstať tak o siedmej, čo.. ehm, ak nerátam školu, tak sme nevstávali snáď vôbec.. Ale teda budiš, mne to až taký problém nerobilo. Ráno sme sa samozrejme motali a o päť deväť sme písali do Gandie, že práve razíme na cestu.. V Gandii sme ešte dočapovali benzín a úspešne sme vyrazili smer juh plusmínus o jedenástej.

Deň 1: Cabo de Gata
Prvý deň sme mali plán priblížiť sa Sierra Nevade a cestou prípadne niečo obzrieť. Že sme meškali 2 hodiny, tak sme sa cestou nezastavovali skoro nikde, len plánovaná zastávka na Rodalquilar (JV cíp Španielska). Tu sme obzreli pláž a pobrežie sopečného pôvodu a hlavne sme vystreli nohy.. To bola slasť! Prvé fotky až po tie kaktusy sú odtiaľ. Potom sme sa vybrali smer národný park Cabo de Gata (úplne na juhovýchodnom konci Španielska), ktorý podľa istého nemenovaného (lebo nepamätám) sprievodcu obsahuje najjužnejší bod Španielska.. Cestou sme ešte vyskúšali opuncie, čo sú plody nejakých sukulentov, chutí to nejak už ani neviem ako, nie zle, ale nič extra podľa mňa, za tú námahu to nestojí (išli sme na ne vyzbrojení rukavicami z auta a nožíkmi, lebo sú posypané pichliačmi). Potom sme išli pozrieť ten najjužnejší bod, maják na myse Capo de Gata, tu sme pre istotu stretli (ďalších a nie posledných) Čechov, vcelku pohoďáci.. Videli sme tu aj údajne najkrajšie pláže Španielska (lebo nie sú "prefláknuté" a sú stále čisté - fakt boli pekné, piesok super ako v Gandii, len tam nebol bordel a tisíce ľudí..), na jednej takej, konkrétne na tej, kde sa točil Indiana Jones a posledná križiacka výprava, sme prenocovali v piesku pod holým nebom.

Deň 2: Granada
Druhý deň sme vstali jemne neskôr ako bol plán, vcelku klasika.. Cestou sme sa stavili v miestnom holywoode (rozumej pevnosť, indiánska "dedina" a westernové mestečko), no keďže vstupné bolo 15 Euro, tak sme sa na to vykašlali, odfotili sme si to z diaľky a pokračovali smer Granada. Tu sme chceli samozrejme pozrieť pevnosť Alhambra, no už tí Česi z Cabo de Gata nám povedali, že na vstupenky sa čakajú niekoľko 100 metrové rady od rána a je len limitovaný počet vstupeniek, ostatné sú pre cestovky a podobne. Keď sme tam dorazili o cca. jednej, samozrejme vypredané. Tak sme sa naobedovali a išli pozrieť aspoň to, čo šlo aj bez vstupeniek. Bolo toho relatívne dosť, záhrady a nejaké tie nádvoria, nie je to zlé, ale že by ma tá pevnosť nejak ohúrila.. To fakt nie. Taktiež sme tam stretli nejakú bandu Čechov (fakt sú všade). Prešli sme potom ešte priľahlú časť Granady (taká granadská Malá strana :), kúpili tričká a vybrali sa smer hory! Plán bol dostať sa do dedinky Treveléz z južnej strany Sierra Nevada (kraj Las Ampujarras, doporučujem), ktorá je položená vo výške 1500m. Cesta tam horskými cestičkami a serpentínami bola zaujímavá, cestou sme nakúpili zásoby do hôr a dorazili sme už za tmy, ubytovali sme sa v kempe (údajne najvyššie položený - okolo 1500mnm), dali si sprchu po dvoch dňoch a zaľahli spať. Tu už bolo cítiť zmenu atmosféry, keďže sme na dobrú noc mali drsných 10 stupňov :) Obecne ale Granada nič moc, Valencia vyzerá lepšie.. :)

Deň 3: Mulhacén
Nocovali sme ja a Stefan v aute a Lukáš v stane Pavla a Marcely. Budíček sme si povedali, že o siedmej. To však bola ešte tma, tak sme to o hodinu posunuli. Ráno výdatné raňajky a zistenie, že sme to jedlo dobre nespočítali, že budeme musieť ísť ešte na nákup (trojica z VLC - ja, Lukáš a Stefan). Tým pádom sme opäť vyrazili nie o deviatej, ale o desiatej, čo pri prevýšení 2000 metrov a podľa sprievodcu sedem hodinovej túre nebolo veľmi príjemné. Vykračovali sme rezko, po trase "Sedem lagún". Síce sme cestou skoro žiadnu nestretli, až kým sme neboli vo výške 2500mnm, ale cesta to bola zaujímavá. Prešli sme pár "riek" (nejaký smiešny horský potok, v ktorom sa ani krava neokúpe), stretli sme cestou zopár pastierov kráv alebo koní (najvyššie v cca 2500mnm). Dali sme si výraznejšiu prestávku na jedlo vo výške tesne pod Gerlachom, tzv. Refugio Natural Las siete lagunas (inak povedané prírodná ubytovňa, možnosť stanovať vo vcelku príjemnom prostredí, ale pre nás bol cieľ vyššie). Po vcelku namáhavom výstupe (7,5 hodiny), a prevýšení, ktoré bolo pre všetkých z nás najvyššie za jeden deň, sme pokorili Mulhacén, najvyšší vrh kontinentálneho Španielska (na Kanároch majú ešte o čosi vyšší), 3482 metrov nad morom, oblaky pod nohami a Slnko nad hlavou (plus nejaká asi hranica v atmosfére na obzore, no nevedeli sme, čo to je, niekto znalý ak to rozozná na fotke, nech mi povie v komentároch :)). Pobudli sme na vrchole asi pol hodiny, všetko pofotili, stretli ďalšiu skupinu Čechov a vybrali sa druhým smerom k chate, kde sme chceli prenovocať. Cestou sme ešte fotili kozorožce (aspoň tak sa názov tých zverov prekladá do nemčiny) a po výstupe 2km sme utekali pre zmenu 1km dole.. Chatu dlho nie a nie nájsť, niektorí členovia už boli dosť nervózni, kolená boleli a únavu bolo cítiť a chata nikde. Už aj slnko zašlo a chatu sme našli asi tak 5 minút pred tým, než svetlo nadobro odišlo na dobrú noc, vcelku o chlp! Tu sme si dali polievku, poriadne to zajedli vlastnými zásobami a ľahli spať, voda bola len studená a že sme už raz deň bez sprchy prežili, tak sme sa na to vykašľali aj teraz. Spalo sa fakt výborne, po noci na pláži, keď sme na druhý deň mali piesok všade, a ďalšej v aute to bola slasť!

Deň 4: Naspäť domov!
Pôvodne sme chceli (aspoň teda ja a Marcela) vyliezť ešte aspoň jednu horu, no z chaty, kde sme boli, to bolo vyliezť opäť takmer kilometer hore, potom po hrebeni tipujem tak 2-3 hodiny a zase naspäť, čo sme uznali, že je veľa, plus sme toho zase zjedli viac, než sme si naplánovali, tak sme to len zliezli naspäť do civilizácie, nakŕmili sme sa orechami, černicami a gaštanmi. V dedine sme si kúpili koláče a hurá domov. Cestou sme ešte stretli pekný hrad, pri jeho fotení z cesty sme zistili, že vedľa rastú mandľovníky, takže sme sa do nich pustili a ešte teraz ich pojedám po večeroch (viď pár článkov dozadu..) Hrad to bol vcelku pekný, no posledný vstup sme prepásli o 20 minút, takže fotky mám len z vonku. Do Gandie sme prišli pred jedenástou, dali sme si čokoládu a mandle a hybaj na Valenciu. Vo Valencii nás privítalo na svetelnej tabuli príjemné 24°C a 23:42.

Takže tak "stručne" čo pamätám, je to už skoro mesiac, naozaj nejak nestíham písať zážitky.. :) No bol to humor, z nuly na 1500 druhý deň, z 1500 na 3500 a potom naspäť na 2500 tretí deň a posledný deň z 2500 naspať k moru. Ale návrat do Valencie bol super, to bolo fakt ako vitaj doma, tú noc mi vysvietená, vyhriata a poloprázdna Valencia prišla nádherná (neviem prečo, obyčajne preferujem hory). No raná (neobvyklá) zápcha smer Madrid pod oknom a škola ma dokonale vrátili do reality. Plus keď začalo mrholiť, nechýbalo veľa, aby som miesto cesty do školy ľahol naspäť do postele..

Určite doporučujem tie pláže na juhu a Sierra Nevadu.. A mandle :)

A samozrejme fotky: nightmare.sh.cvut.cz/~martyn

Martyn

PS: A ďakujem Pavlovi a Marcele za support v organizácii aj v know-how, predsa len toho majú našľapané viac ;-)

La escuela: King má viac

Včera sa mi podaril unikátny úlovok - skutočný kráľ ciest a uličiek arálu UPV vo Valencii:


Vysvetlenie: keď v škole naozaj nemiestne zaparkujete (tráva, chodník pre chodcov al. cyklistov, kruhový objazd a tak podobne), policajt vám nalepí na okno upozornenie, aby ste si našli lepšie miesto na parkovanie. Pre policajta je to fakt úmorná práca na celý deň (aspoň sa nenudia) a pre študákov, neviem.. Nie je nijak zvláštne vidieť auto s takou nálepkou, niektorí otrlejší majú dve či tri.. Ale toto som ešte nevidel, zjavne zberateľ, čo sa riadi heslom hore uvedeným.

V areáli školy tu vo Valencii je vcelku problém počas dňa nájsť miesto na parkovanie. Je tam síce veľa parkovísk, dokonca niekoľko podzemných, ale sú na kartičky. Samozrejme, že všetci študenti kartičky majú, tak nám bolo divné, prečo všetci parkujú v druhých radoch, na tráve a podobne a špeciálne Lukáš, ktorý chodí do školy autom, sa tešil ako malé dieťa, až ich budeme mať aj my. Už máme. No parkujeme stále na "pieskovisku" vedľa areálu. Totiž sme zistili, že nik nie je dokonalý a síce tu majú parkoviská, ale buď sú plné, alebo sú "Solo Personas Autorizadas" - učitelia a iná háveď. Naozaj nás potešilo, keď sme prešli pol kampusu k futbalovému ihrisku, pod ktorým je parkovisko, čo malo takmer 500 voľných miest, a našli sme svietiť tento krásny nápis... Keď tam nik neparkuje, čo to neotvoria pre študentov?

Ale bude v tom nejaký systém, len ho zatiaľ nechápem, dnes som išiel do školy na 8:30 (au) a parkovisko najbližšie pri našej škole (a bohužiaľ blízko rektorátu) nebolo ako obvykle len pre autorizovaných, ale pre všedný plebs! Tak teraz neviem, či keď idem do školy ráno, tak môžem zaparkovať, kde chcem, a potom už nie.. Príde mi, že tí autorizovaní by mali teoreticky chodiť do školy skôr (do práce predsa..) ako študenti. Druhá strana mince je, že keď príde profesor na nejaké popoludňajšie hodiny, tak tými 500+ zablokovanými miestami má istotu, že nebude 20 minút krúžiť po kampuse, aby nakoniec zaparkoval niekde v kroví alebo na ostrovčeku na križovatke. Len či to stojí za ten chaos v areáli a platy tých policajtov, čo tam denne krúžia s perom a blokom nálepiek..

M.

PS: Ten pretlačený nárazník skoro pod zadné sedadlá nestál za druhé foto.. :-)

Martyn doporučuje: zdravá strava

Už niekoľko dní mám nové obľúbené jedlo - mandle s nutelou. Máme totiž doma za tašku mandlí, čo sme si nazbierali pod stromami cestou z Andalúzie (zbierať popadané ovocie nie je krádež, alebo áno?)


Je to bezpochyby výživná a zdravá strava - mandle sú bohaté na.. ehm, tuky (na 100g získame slušných 578 kalórií = 2,5kJ, obdobná "energia" sa dá získať aj z pol litra nápojov od CCC.), ale okrem toho na karbohydráty (20%), majú nízky obsah sodíka a vysoký obsah horčíka, mangánu a vitamínu E! K tomu orieškový krém dáva svojich 540 kal./100g, vápnik (4%), železo (9%) a proteíny (3%)! A to celé 0,0 percent cukru!

No proste párada, výborné najmä na večerné sedenie za počítačom, keď človek potrebuje robiť projekty do školy (a miesto toho kecá s kamarátmi online alebo píše bludy na internet..)

Takže sa radšej idem učiť španielčinu, pozdravím sa, ako ináč po takomto príspevku, než
Do skakavenia, kamaráti!

Foto: Praha vs. Valencia

Minulý víkend som si (konečne) od kolegu Lukáša stiahol fotky z našej cesty autom sem do Španielska. Keď som videl túto fotku, začal som sa (skutočne!) nenormálne smiať, Lukáš pozrel na mňa, na čom sa smejem, uvidel fotku, chvíľu na ňu pozeral a začal sa smiať ešte viac..


Pointa vám zrejme uniká, tak to skúsim vysvetliť.. Možno tam vyzeráme ako truhlíci, ale to je teraz vedľajšie. Fotka vznikla 31. augusta v Prahe pred odchodom (auto naozaj luxusne nabalené) a my sme takíto "naobliekaní" od vtedy ešte neboli (pardon, boli, ale v Sierra Nevade večer vo výške 2500 metrov).

Nechcem tu teraz machrovať, ale je to proste tak.. Domáci už síce chodia v bundách (dlhé nohavice nosili aj v auguste, keď sme sa potili aj v trenkách), pozerajú na nás občas divne, ale stále tu je teplo. Napr. včera sme šli do mesta, o pol jednej v noci sme vyrážali. O tretej, keď sme menili lokál za nejaký klub, 21 stupňov! Vždy mám chuť, keď vidím tie informačné tabule, nafotiť alebo nejak natočiť tie zábery, keď človek vidí, ako sa tam mení októbrový dátum, potom nejaká neskorá hodina a nakoniec tam vyskočí teplota cez 20°C, to je proste.. Španielsko.

Dejavu: SPAM zo Španielska

Tak sem dnes ešte pridávam mail, ktorý som posielal niekoľko dní dozadu, nakoľko sa mi nechce niektoré tam spomínané veci písať znovu 0:-)


Ahojte!

Tak mi to trvalo vyše mesiac, no predsa len príde spam, keďže niektorí sa domáhajú veľa informácií a nie všetkým sa mi xce separé odpisovať ;-)) takže kto nemá čas alebo náladu, nech to zmaže..

Kto nevie, tak som tento rok oficiálne študijne vo Valencii na rok (áno, cez Erasmus), sťažovať sa nemôžem, jedine tak na teploty, ktoré po tom lete (s občasnými rannými mrazmi) v Yellowstone National nie sú pre mňa ideálne.. (aj dnes (8.10.2006) je napr. 28 stupňov..)

Prvé týždne sme sa aklimatizovali na jazykovom kurze v Gandii, čo je ešte 70km južnejšie, ešte teplejšie a je to letovisko, takže výborná dovolenka po pracovných prázdninách. (23 stupňov v noci a podobné šialenosti...) (viac viď fotky;) Bolo tam super, o.i. som absolvoval windsurfingový kurz, nezabil som seba ani nikoho okolo, teda úspešne..


Škola zatiaľ super, vyzerá úplne špičkovo (opäť nemôžem inak než "pozri fotky":), zariadená je tiež výborne, športovo ani nehovorím.. Mam teraz 7 predmetov, 5 s anglickými prednáškami, 2 komplet po španielsky, ostatné sú cviká v španielčine s istou nešpecifikovanou možnosťou komunikácie v angličtine (závisí od cvičiacich ;-)) Ale zistil som, že to nie je také tragické, aj študáci ako tak vedia plus máme ruky nohy a študujeme poväčšine to isté, tak sa nejak vždy dohodnem.. k tým 7 predmetom mám ešte volejbal, som na súpiske za univerzitu (podarilo sa mi úspešne sa prezentovať na nominačnom tréningu), no sú tu makači tí skalní a momentálne máme quasi kemp tréningový a o mesiac začína súťaž, v kempe nás je 18, tak mám čo robiť :( Polka strašní amatéri, no občas si tam prídem, že som ako oni, holt skoro 4 roky bez tréningov vidno :-/ Ale je to super, dokonca na druhom tréningu prišiel za mnou nejaký maník (vždy tam niekto sedí extra a čučí na nás ako trénujeme) a niečo v štýle "We will you play" a budem (zrejme) hrať aj Primera Division krajskú.. takže teraz trénujem za školu len raz do týždňa v pondelok a s týmito by som mal stredu/štvrtok/piatok, uvidíme, ak sa presadím do školy, tak tam sú tréningy potom asi po/str/pi, tak to bude dobré :))) K tomu mám zapísané karate (ostatné športy mi pokradli a neostalo miesto, prípadne sa už nedali inak prehadzovať povinné predmety, kvôli ktorým som sem prišiel predsa len ;-) a ping pong.. karate husté, hneď na prvej hodine sme sa naučili 4 kopy (neviem, či som kedysi za mladi po roku 'vedel' techniku 4 kopov..) no a rozkrok a kolená mám 'rozcvičené' ešte dnes, tak mám trochu pocit, že mám kĺby naopak.. Ale je to sranda, až na to, že mu veľa nerozumiem :)))
No a v škole som tak rôzne, od 8:30, čo je ako keby som šiel u nás do školy na šiestu a občas do deviatej (napr. včera a dnes práve vstávam na 8:30 :( ) pred polnocou sa tu spať nedá, o deviatej človek príde zo školy a má pocit, že je šesť hodín (tu sa žije tak)..

No k životu :-)) Ešte dojmy z Gandie, diskotéka.. "o polnoci?? Si sa zbláznil?" tam nik, niektoré diskotéky ešte zavreté, otvárajú o tretej.. domáci nasávajú v puboch do tretej-štvrtej, potom idú na disku, vstup tak 8EUR štandardne, kola(2dl),pivo(,33l) všetko min 3EUR, (neviem, kde berú prachy, keď tu je všetko otvorené tak od deviatej do druhej, potom siesta a kto by potom o piatej zase otváral, že? a vozia sa v kabrioletoch alebo športových autách, bmw a mercedesov tu je vraj viac ako v Nemecku.. neviem fakt, kde na to berú, keď chlastajú skoro každý deň).
Skutočne zaujímavé to tu je na (nielen) prvé dojmy.. Z takých naj šokov:
- na diskotéke cca 60-70 ročná babka (total 'blond') na trance-parkete a hybaaaj hands up!, jump! jump! my len pozeráme a nechápeme.. Alebo teda ten život, o tretej otvárame diskotéky, (3. víkend sme už aj my tak šli..) o ôsmej z diskotéky a pár odolných.. "A la plaaaaya (na pláááž), oléé" a išli pokračovať už za slnka na pláži.. nehovorím, že - o polnoci stretnete ľudí so psami, mamičky s kočíkmi a v nich polročné deti a tak podobne..
- dopravná špička v sobotu o tretej v noci.. zápcha pred hotelom a v celom meste ruch ako pondelok o 9 ráno :))
- ohňostroje - kedykoľvek, o polnoci, o šiestej večer, o desiatej ráno... kdekoľvek, na ulici, na dvore pred bazénom... no comment, každý deň!
škola - študovne otvorené do polnoci (to je taký normálny večer 9 hodín tá polnoc.. celé to tu je tak o 3 hodiny posunuté (a ja mám 2x do týždňa cviká od 8:30 :( )
a tak... kopec srandy, teraz ma nič nenapadne.. BA, bicykle.. to tu letí, keď na tom nemáš aspoň 2cm v priemere reťaz, tak to nenechávaj na ulici :-)) A keď máš sedlo alebo kolesá na tých 'expresných' páčkach miesto šroub, tak to si ľudia väčšinou nosia so sebou - min. sedlo (v škole normálne príde do triedy a sedlo pod pazuchou..). Každý týždeň tu je taký akože blší trh pri štadióne, predávajú tam skoro z rána (z diskotéky treba ísť) aj bicykle, poväčšine bez kúpneho listu.. normálne tam prišiel magor s nákladiakom a otvoril vlečku a prvé, čo spravil, že zahodil nejaké rozcvaknuté zámky, tak to už je fakt vrchol drzosti :))

Humor je tu na cestách, motorkári bežne chodia na červenú, autá sú všetky totálne zdemolované, obité nárazníky, pretlačené plechy, spätné zrkadlá na lepiacich páskach alebo prípadne žiadne.. je tu hnusná voda vo Valencii (v Gandii bola ok), ako keby v nej týždeň rástol penicilín, taká je prechlórovaná, normálne si kupujeme z obchodu (to som nikdy neuznával, ale tu až na špeciálne situácie, napr. po volejbale, z kohútiku vodu nezvládam..) A tak, už myslím stačí napísaného na jeden mail..

Koho zaujíma viac, nech sa ozve, ostatných už prudiť nebudem.. budúci týždeň máme prázdniny (po 2 týždňoch školy :), nejaká fiesta, tak v sobotu/nedeľu ideme na preteky automobilové (touring cars pre zasvätených), bud. týždeň chceme ísť do Sierra Nevady a Granady, tak uvidíme, ako nám to vyjde a čo všetko stihneme..

Tak tak, majte sa krásne a pošlite tiež nejaké info o sebe, ak chcete, a nejaké fotky/odkazy na ne..

Martin

PS: tie stále spomínané fotky sú tam, kde vždy: picasaweb.google.com/e.martyn
PS2: Ak viete o niekom, koho toto zaujíma, pokojne prepošlite.

La vida de Espana - 1 - Život (a boj o život) na cestách

Dnes začínam publikovať moje dojmy zo Španielska, myslím, že je o čom písať, občas to tu bežnému Európanovi naozaj príde šialené - sami Španieli uznávajú, že ani Taliani nežijú tak bláznivo ako tunajší domorodci.

Hola!

Život na cestách tu je bujarý (o tom, v akom stave sú tu autá a ulice vznikne (zrejme rozsiahla) galéria, tešte sa!). Z Lukáša (človek z Prahy, s ktorým som sem prišiel autom a s ktorým spolu nejaké predmety študujeme) si vždy robím srandu, že keď sa vráti do Prahy, tak naboduje a príde o vodičák tak do dvoch týždňov, lebo sa tu za pár dní vo Valencii dokázal adaptovať na miestne zvyklosti a prispôsobiť svoj štýl jazdy.. No ale, už si asi srandu robiť nebudem, včera som šiel na zápas autom, viezol nás spoluhráč - Španiel, no a to boli veci.. Rovnako minulý týždeň ma na tréning zo školy viezol tréner, ten bol síce trochu menej temperamentný, ale tiež zážitok.. Lukáša som už informoval o tom, že sme niektoré pravidlá nepostrehli, prípadne zle pochopili. Z tých najpodstatnejších (alebo tie, na ktoré si teraz spomeniem), by som uviedol:

1. Klaksón sa do áut nemontuje pre srandu králikov!
Áno, treba trúbiť. Špeciálne, keď stojíte v zápche, ktorá sa proste nemá kam pohnúť, môžete voľný čas využiť kreatívnejšie ako sedením a počúvaním rádia. Môžete skúsiť vytrubovať melódie, ktoré sa z neho ozývajú, prípadne súťažiť, kto má silnejší klaksón, eventuálne nervy. (najhlbší dojem v tomto smere na mňa urobilo ráno v pondelok po víkende strávenom v Sierra Nevada. Niet krajší návrat do civilizácie, ako ranná zápcha smer Madrid pod oknom. A vehementné uplatňovanie tohoto pravidla. Ešte že som musel vstávať na 8:30.)

2. Výkon auta tiež má svoje opodstatnenie
Pre istotu: Španielske rýchlostné limity sú 50, 90 a 120 km/h. Valíme si to s Lukášom do školy, samozrejme 50 všade, ideme 80 až 100 (troj/štvorprúdová cesta), no nie, nie sme najrýchlejší a takmer polovica áut nás ešte predbieha.. Značky s číslom 50 za križovatkami a kruhovými objazdami väčšinou označujú (rovnako ako na pretekárskych okruhoch) rýchlosť, ktorou sa tade prechádza, pokiaľ ste z danej križovatky štartovali.

3. Čas sú peniaze
Chodím do práce/školy každý deň tou istou cestou, poznám to tam naspamäť a viem, ako fungujú semafory. Vidím, že chodcom už bliká zelená a o päť sekúnd im bude svietiť červená.. Nebudem predsa čakať, kým mi padne zelená! Niektoré ulice sú robené tak, že všetky semafory svietia rovnako a naraz prepnú na zelenú. Už sme zažili expertov, čo 'uliali' štart tak, že takmer stihli (ešte stále) červenú na nasledujúcej križovatke.. no comennt

4. Dvojkolesové dopravné prostriedky majú vlastné predpisy
Ak vlastníte motorku alebo moped, v Španielsku platia iné pravidlá ako pre automobily. Za prvé - semafory pre vás neplatia. Dvojkolesové vozítka sú výrazne agilnejšie a dynamickejšie. Nakoľko chodcovi na prechode sa vyhnete a v pohode sa zmestíte medzi dve autá, čo (občas zbytočne) čakajú na červenej, môžete pokojne pokračovať v jazde cez križovatku. Vôbec nevadí, že to je päť pruhov smer vpravo a päť v protismere..

5. Retardéry, zvýšené prechody pre chodcov a podobné inštalácie
Retardér ako taký v Španielsku neplní funkciu spomaľovača dopravy. Všetky takéto záležitosti sú na cestách pre zvýšený pôžitok z jazdy. Brzdiť je zbytočné (a občas aj nebezpečné kvôli autám idúcim za vami), treba si naplno vychutnať pocit rallye, tlmiče to zvládnu a ak ste pripútaní, tak aj vy.

6. Spomaľovacie semafory
V Španielsku majú taktiež šikovné semafory s radarmi - blikajú na nich dve oranžové svetlá a je pri nich značka, ktorá informuje, že ak pôjdete rýchlejšie, ako daná rýchlosť, semafor sa zavrie (zasvieti červená). My sme na nich samozrejme, keď sme to občas neodhadli, zastavovali. Ale.. Finta (odkukané od domácich samozrejme)! V noci síce zasvieti červená, ale len tak demonštračne, keď prídete k semaforu, automaticky sa prepne na zelenú nezávisle na rýchlosti (ďakujeme anonymnému kamionistovi, ktorý cez taký semafor prešiel v obci asi 60-70km/h bez jedinej známky brzdenia). A druhá vec - dané semafory (zjavne) nefotia prípadných hriešnikov. Padne červená? No a čo! Však to je len kvôli rýchlosti, žiadna iná hrozba (križovatka, chodci) nehrozí, idem ďalej (že, Dio, môj spoluhráč, včera cestou na zápas).

7. Kruhové objazdy
Za prvé, všade, kde to je ako-tak možné z priestorových daností, tu majú kruhový objazd (normálna križovatka, ale do stredu postavíme jeden stĺpik a máme kruhový objazd, aké jednoduché a hneď je tá križovatka bezpečnejšia!).
Za druhé, na kruháčoch nie sú jazdné pruhy, jediné, čo tam je, je čiara na svetlách, ktorá slúži ako štart a ide sa hurá systém štýlom kto bude prvý na ďalších svetlách alebo svojom exite. Podotýkam, že vo Valencii sú hlavné ťahy päť/šesť-prúdové a kruhové objazdy adekvátne široké a veľké. Tak si predstavte situáciu, že stojíte na takom objazde, vpravo tri autá, vľavo štyri, padne zelená a teraz sa každý vezme svojim smerom v duchu vyššie spomínaných zásad. Ten vľavo od vás hodí smerovku do prava, ten vpravo chce ísť samozrejme rovno, ale ten vedľa neho musí doľava. Bežné a úplne v pohode situácie.. (jemne mi to pripomína New York, tam sa jazdí ešte šialenejšie a tí ľudia to, pre mňa dosť nepochopiteľne, zvládajú).

8. Otvorené križovatky a kruhové objazdy so svetlami
Riaďte sa podľa ľudového múdra "Oko vidí, oko nie je ...(<>)" - nič nejde, idem! Nečakám a nebrzdím premávku. Prvoradý je odhad situácie, potom svetelné značenie, vertikálne značky, atď. podľa vyhlášky.

9. Parkovanie
O parkovaní príde asi samostatný článok neskôr, obecne spotrebujeme viac benzínu na parkovanie ako na cestu do školy, ale - Valencia je veľké mesto, majú síce veľa podzemných garáží a parkovaních miest, ale práve pred vaším domov nič také nie je. Nevadí, v noci sa tu parkuje v pruhoch vyhradených pre MHD a taxi, plne sa to akceptuje, nakoľko to nevadí, cez deň vás odtiaľ ale policajti ženú. Chuťovky sú ale iné miesta.. Národný šport mi príde parkovanie na prechodoch pre chodcov. Je toho dosť, napíšem neskôr aj s názornými ukážkami.

10. Komunikácia
(Včera sme nevedeli nájsť cestu k hale, nakoľko tam nebola vyznačená obchádzka) Nie je problém pýtať sa na cestu, keď stojíte na semaforoch. Rovnako nie je problém zastaviť na krajnici a zakývať na domorodcov. Ale! Stojíme na križovatke a nevieme kam, z pravej strany ide auto, vystrčím ruku z okna, ako že stopujem, zastaví na križovatke tiež - "Que pasa?" Zrazu zistí, že za ním sú ďalšie 2 autá, tak sa pohne do križovatky a zastaví krížom v strede, aby sa okolo neho dalo prejsť, komunikujeme asi pol minúty. "Gracias! Adios!" a pokračujeme každý svojou cestou.. Obecne sa pri komunikácii používa gestikulácia či už vnútri, alebo cez okno, občas výkriky a dosť často trúbenie.

No a to by mohlo pre dnes stačiť..

Martin

Dejavu: Yellowstone NP

Na začiatok tu ponúkam e-mail, ktorý som hromadne rozposlal 10. augusta z Yellowstone National Park a ktorý mal vcelku pozitívny ohlas, takže tí, ktorí ho nedostali, majú akú-takú možnosť zistiť, čo sa tam dialo..

tralala z yellala :)

Dobré ráno všetkým!

Tak sa po dlhšej dobe ozývam s hromadným spamom, niekomu prvýkrát (ospravedlňujem sa).. Málo som spal (obecne málo spím, no dnes som robil od piatej do tretej), takže ak nemáte náladu, radšej nečítajte :))

Dnes sme zase dostávali výplaty, mal som teraz 77 hodín, čo nie je zlé, ale najbližší paycheck (ktorý už nedožijem, lebo v utorok odletím a v stredu ho dostaneme, takže mi príde poštou) bude o dosť lepší, na ráno (raňajky a obedy) sme boli pôvodne 6 kuchári a vždy sme tam boli aspoň 2 na smenu a jeden, čo pripravoval, no o 3 dni tu budem jediný ranný, takže budem robiť od piatej rána do tretej + upratovanie, takže tak 10 hodín denne, každý deň v týždni, to bude hrmot.. Už som tak mal 2 smeny včera a predvčerom, fakt prdel, presne podľa očakávania sa tam nahrnulo ľudí tak za 3 predchádzajúce dni spolu, 250 objednávok za 3 hodiny.. No pohoda.. pomáhal mi chef a ešte sme si zavolali jedného chudáka a aj tak sme nestíhali, včera to isté, všetko, čo sme mali pripravené, nám zjedli, ešte som musel kradnúť syry do sendvičov vedľa od kolegyne zo šalátov.. Dnes ani nehovorím, pripravili sme si dávky na 2 (bežné) dni, reku to nám vydrží, musí.. Prd, akurát som šiel na obednajšiu prestávku, sadám na stoličku a šéf vyliezol z kuchyne a prstom na mňa že "e-e" a ja že hee? a on "sorry, I need you back there", prišlo 40 Ázijčanov autobusom, tak sme hneď prišli o 20 zo 40 pstruhov pripravených a o skoro všetky kurence, 15 lístkov s objednávkami sme tam mali v najlepšom čakajúcich, to som este nezažil.. všetko požrali, jediné pozitívum, že sme nemuseli veľa vecí odkladať, len sme rajnice zaniesli do umyvárne..

No a to som pôvodne mal končiť o jednej, aby som nemal nadčasy (včera ma pustili (vyhnali) 1,5 hodiny skôr domov..), dnes vraj ani o minútu neskôr aby som neodišiel, a teraz som mal mať 2 dni voľno.. No ale môj milý kolega, čo tu ešte bude tie 3 dni je AMERIČAN, takže je taký pomalší a lenivejší, tak si uvedomili, že to asi nepôjde a budem mať aj nadčasy, hoci to je z hora tento týždeň ešte zakázané :-P No a zrušili mi zajtrajšie voľno :-/ Som xcel niekam vypadnúť na výlet, no asi nie.. Zase prídem z práce a zaspím po sprche ani neviem ako, zobudím sa o desiatej večer a o jednej zase spať, ako sa mi už 2x podarilo..

No a ináč čo nové, ťažko povedať.. kadečo, zase som si oflamboval predlaktie (áno, už som si raz oflamboval, bol špinavý horák a nehorel celý, tak čas od času spravilo nad panvičkou také BUF a že som tam mal ruku a rukávy vyhrnuté.. tak už na raňajkách rukávy nevyhŕňam :) A neviem, či som to už písal, no ten istý deň sa mi ešte podarilo hodiť mokrú cibuľu do rozpáleného oleja (servírka ma zabávala s nejakou šialenou objednávkou, tak bol ten olej taký teplejší..) No fakt NEHASIŤ olej vodou... to bola poriadna sranda ten plameň 2-metrový až po digestory hore a ešte to strieľalo meter nad panvicou.. humor, ešte lepšie ako liať olej na rošt.. No a z takýchto pracovných radostí - predvčerom som si cez ten rušný deň skoro prst odmastil, ešte že som mal tupý nôž, tak som si len do kože trochu rypol, som sa ponáhľal a krájal som takú krepú buchtu, samozrejme nožom na mäso a nie na pečivo..



A už sa to tu prázdni, dnes odišlo asi tak 10-15 Amíkov, zopár kamošov, tak si vravím, že dobre, že pôjdem aj ja preč skôr, aspoň sa nemusím lúčiť s každým, kto pôjde preč a nebudem sa tu nudiť v októbri zničený z práce.. Však v najlepšom treba prestať.. Na výlet už asi tiež nikam nepôjdem, nebudem mať kedy, ak mi strihne, ešte mu poviem, nech mi niečo prihodí na tie posledné dni. Už mám aj letenku, priletím 23. na obed, nie ráno, lebo by som nebol stíhal presadať v NYC, tak Uk, Shaki, opovážte sa tam nebyť!! Pekne prosím privítanie s transparentami na Ruzyni ;-)

No a už by vám mohlo stačiť toľko somarín naraz, kto to sem dočítal, má u mňa pivo, keď priletím >:-) Toto americké asi čapujú z bizónov, a samozrejme väčšina v plechovkách.. Ako konieckoncov všetko, napr. varené fazule (normálka), zmrzlina (tiež chápem), ale KOLÁČE.. PUDING!!!??? No proste nech žije konzum..

Fotky nepribudli nové skoro žiadne, tí, čo im píšem prvý krát, tak nových fotiek je dosť na

picasaweb.google.com/e.martyn

choďte pozrieť.. tie akcie z vody a pod. sa už veľmi nedajú realizovať, už je vcelku zima, už oziaba nohy po minúte v tej vode.. Ale čas od času prečo nie..

no nič, fakt koniec, majte sa krásne a tešte sa na mňa na tých pár dní..

Martin

post PS:
bože, toľko somarín som dávno nenapísal :) proste nuda a výnimočne nespím po práci.. to asi že sme tam dnes boli dvaja a nie len ja sám..