sa vo Valencii
zmestíte s bicyklom medzi dve (protiidúce)
električky??
Ja áno - majú totiž stĺpy medzi koľajami a raz som cestou do školy nasledoval "kolegu" pomedzi dve stojace na zastávke. To bolo v pohode, ale teda keď ma včera zavreli na križovatke, lebo tá z mojej strany, ktorú som chcel pustiť pred seba, sa motala a tá na druhej strane križovatky bola sakra rýchla, tak mi nebolo všetko jedno... Ono pre vysvetlenie, neholdujem nejakým extrémnym športov (teda
obyčajne nie..), tu chodia všetci cyklisti po električkových pásoch, sú tu síce aj cestičky pre cyklistov, povedal by som, že dosť, ale práve cesta od nás z domu do školy také niečo nemá (asi preto, že má tú električku..). Tolerujú to električkári aj policajti, proste idete v protismere a keď ide električka, tak sa prehodíte doprava.. Pokiaľ ovšem vo vašom smere nejde druhá, čo sa mi teraz stalo (totižto policajti regulovali križovatku a ukrátili nás o jednu zelenú na úkor večernej premávky smer Barcelona), tak reku nevadí, počkám a zaradím sa za ňu.. No jedna vec, že bola dlhá, druhá, že sa motala neviem prečo a ten oproti sa zjavne ponáhľal a zjavne nemal ani náhodou v pláne brzdiť.. Iba na mňa zvonil ako divý.. Nooo... adrenalín mi liezol z uší ešte doma po 15 minútach cesty, ale srdce v gatiach som nemal, lebo som ho cítil vytláčať mi hrudnú kosť..
No v Prahe by som to neskúšal..
A vedeli ste, že
som bol predminulý víkend (opäť) v
Barcelone?
Nemali sme to síce v pláne, ale jedna nemenovaná tam mala stretnutie s agentúrou a že nemôže ísť sama, tak si zobrala svoju zrejme naj kamarátku (keď už musia byť spolu ešte aj vo Valencii, čo je od ČR dosť ďaleko) Lucku, a že Lucke sa nechcelo ísť samej a kamošky sa na ňu vykašľali, tak sme jej boli dobrí aj my so Stefanom a mali sme pekný výlet.. Sa človek zobudí v sobotu o pol druhej a takáto ponuka.. Chvíľu som váhal, čo škola, no aj tak by som nič nespravil ako sa poznám a nemôžem len doma sedieť, však som na Erasme.. Výlet síce ani nie veľmi študentský, ale tak neva.. Eva (tá, ktorá to celé vymyslela) nás viezla, teda poskytla auto a sponzorovala cestu, viezol som viac ja než ona, lebo ona by bola veľmi unavená a Lucka a Stefan boli po opici (sme boli totiž v piatok oslavovať Luciine skúšky v jazykovke s celou ich školou). Tak ale môžem zhodnotiť, že X5 je vcelku dobré auto na dlhé cesty, dobre sa v tom sedí, chrbát ani nič ma nebolelo, automatická prevodovka... Hmm, nudaaa, ale zase osvedčila sa v Barcelone, keď máte večer pol deviatej (špička v Španielsku), asi tak 8 pruhový kruháč (kam sa hrabe KULAŤÁK v Prahe v Dejviciach, hahahaha, na ten si teraz trúfnem pomaly so zavretými očami) a autá idúce z vnútorného pruhu von a opačne, všetci trúbia a vy máte auto dvakrát väčšie ako to, s ktorým bežne jazdíte.. Výrazne pomohlo, že som len púšťal a stláčal brzdu a nemusel riešiť radenie rýchlostí.. Eva mi ešte pre istotu zapla "pípatká" (parkovacie senzory) vpredu aj vzadu, aby som vedel, kto do mňa už-už nabúra, tak sme mali aj koncert pre štyri píšťaly s doprovodom trúb.. A takisto je automat dobrý do zápchy (cestou naspäť sme si užili asi tak 2 hodiny v kolónach na dialnici, to viete, treba ísť na výlet do Barcelony práve cez víkend, keď sa tam ide Veľká cena Formuly 1) - žiadne radenie, v pohode sa vykecávať, pustiť brzdu, pohnúť sa tri metre, šľapnúť na
brzdu.. Tam som na ten automat naozaj nenadával.. Čo ale naozaj nedoporučujem, keď prejdete z manuálu na automat, skúšať také finty ako že budete brzdiť ľavou nohou.. NIEE! Lebo to určite zošľapnete, i keď sa budete neviem ako snažiť, ako spojku.. A to spôsobíte kolegom milé úsmevy na tvári a takmer rozbité hlavy :-) No čo už, stane sa.. Plus ešte to BMW má strašne citlivú brzdu neviem prečo, plyn bol fajn, ako v našom, ale brzda bola strašne citlivá.. Ale na to vraj nadáva aj pán vozu, tak som bol spokojnejší, že nie som taký "tragéd" iba ja..
Ubytovanie bolo radosť zohnať 6 hodín predom plus už spomínaná formula 1 v meste.. Našli sme v centre, ulica paralelná na Ramblu (jedna z top ulíc v Barcelone), ani nie minútu odtiaľ.. Za 60 EUR apartmán, super cena.. No majiteľ povedal, že izby, čo prenajíma, má plné, ale že má jednu s 3 miestami na spanie a spraví nám službičku, že nás tam ubytuje.. Noo, v baráku smrad ako niekde na bitúnku, liezli sme (dvaja chalani a dve blonďaté - v Španielsku podotýkam - z toho jedna z modelingu.. No vyzerali sme
drsne so Stefanom) po schodoch, s nami dvaja vyholenci (pre istotu hovoriaci katalánčinou, aby sme nič nerozumeli), obzerali raz baby, raz nás (
Ako takí šmejdi došli k takým babám?) a v bezpečnom odstupe majiteľ (ktorý sa na druhom poschodí na chvíľu niekde stratil, tak už sme čakali, čo za posily s ním vylezú a kde skončíme), už som sa bál, že budeme spať v podkroví s nejakou zverinou, no na treťom to zapichli a pustili nás dnu.. Izba zamknutá visiacim zámkom, od ktorého preventívne nemali kľúč (tak ho vylomili), kľučka bola iba z jednej strany.. Totiž -
"keď budete dnu, tak si kľučku dajte zvnútra.. Keď pôjdete preč, dvere zabuchnite a kľučku schovajte sem pod túto handru - a je zamknuté.." Noo, foťák som schoval do auta v podzemnej garáži neďalekého hotela a cenné veci sme si brali so sebou :-) Apropo auto - sme tú ulicu nevedeli nájsť v, ehm, ok, GPS navigátor má to auto tiež - tak že nejakú väčšiu ulicu blízko toho nech nám povie.. Väčšia ulica - na ľavej strane som takmer brúsil disky o obrubník a na pravej byť to auto nižšie tak spätným zrkadlom zhadzujem zaparkované motorky a rozbíjam svetlá stojacim autám, tak ale našli sme..
Izba bola luxusná - 2 postele (jedna manželská, preto 3 miesta - pri odchode mi domáci nezabudol s úsmevom povedať
"Enjoy your night in Barcelona!"), obliečky na čo? Boli tam paplóny aspoň. Jedno kreslo, rozbitý stôl a dve poličky.. Lampa - kábel zo steny prichytený o 2 klince a lampa zavesená na stene,
za jedným
káblom zapichnutá nejaká vysušená
kvetina.. Romantika! Mne sa tam páčilo, veď taký Strahov nie je oveľa krajší, jedine tie dvere ma trochu štvali (keď sme šli do mesta, tak sme zvažovali, či sa ešte dostaneme k veciam :-) či nevymenia zámky vo dverách alebo tam nezavesia iný zámok na izbu.. Dievčatá nadšené neboli (hlavne Eva sa divím, že tam vôbec vošla), záchod sme zdieľali so zvyškom bytu (ráno o nejakej šiestej-siedmej, keď sme sa vrátili, tak sme stretli zdymeného jedného z členov osadenstva, vyzeral v poho, zjavne nejaký študák) a kuchyňa vyzerala vcelku
multikultúrne (áno, rôzne, aj jogurtové, mikrokultúry). Tak sme dlho neváhali a vyrazili von, Eva sa drsne nahodila (ani nie drsne, ale vcelku krátke nohavice si hodila), tak sa po nás obzeralo celé mesto. Obecne humor - navečerali sme sa na Plaza Catalunya - prekvapivo to ani nebolo také drahé, na tú lokalitu som čakal viac, potom že ideme na diskotéku - Eva mala tip od nejakých známych, sadneme do taxíku a že tam.. A taxikár, že čo tam, a my že diskotéka.. A on, ste si istí, že chcete ísť na diskotéku
tam? A my hej, prečo? Mnoo, to je asi "najvychytenejšia" ulica v Barcelone, ešte o nej aj natočili film (Tuset Street), my reku doporučili nám, tak čo už.. No na diskotéku sme nemohli, nemali sme so Stefanom košele (sakra), tak sme sadli do nejakého baru, aj tak bolo na diskotéku ešte skoro - tam som neodolal a dal som si nejaký KWAK - zistil som, že to je teda pivo (fermentované, také skoro tmavé) - ale výborné, belgické špeci, no dobre som spravil, že som si dal niečo alko.. Doporučujem vyskúšať, hlavne ak máte radi tmavé pivo.. ak to niekde uvidíte :-) Eva potom šla na to stretnutie s nejakou ženskou z agentúry, ukecala ju nenápadne, nech u nej môže prespať (líčila jej, aké strašnéééé ubytovanie máme a že iba tri postele a blabla.. že to tej babe kus trvalo, no nakoniec jej ponúkla nocľah u nej), my sme šli na diskotéku, bola tam taká anomália.. a síce, že rady na záchod boli u mužov a nie u žien... Hmm, chudák Stefan zistil prečo, totiž to tam bolo nejaké prihriatejšie na našej časti, tak sme sa potom krútili okolo Lucie ako diví preventívne.. :-) Domov sme došli v pohode, vyspali sme sa tiež ok, o jedenástej naveľa naveľa sme vyliezli na raňajky na Ramble (tiež nie hocičo), Eva nás tam už čakala, a potom po meste, Stefanovi sme ukázali
Gaudího, lebo tam bol jediný prvýkrát, potom ešte
Sagradu Famíliu, Lucka zase bola nejak po-akciovo, tak točila len
"A kedy pôjdeme na café?". V pôvodnom pláne bola ešte aj pláž a neviem čo všetko, no od toho sa nejak upustilo, plavky a uteráky sme len previezli.. Ešte sme mrkli výstavu
Dalího, toho mám fakt rád a výstava sa taktiež páčila. A potom hurá domov. No ako pekný víkend! Pozitívne, že Eva sponzorovala väčšinu, my chudobní študenti by sme takto nemohli chodiť každý týždeň.. Lucka to má lepšie, tá je teraz s Evou pre zmenu v Alicante, tam má nejakú prehliadku a Lucka sa opaľuje na pláži.. Som zvedavý, kedy začne pracovať opäť..
Fotky z výletu už sú na
Picase..
A vedeli ste, že posledne
cestou do Valencie som sa stavil na deň (chtiac-nechtiac) v Nemecku a spravili sme si
výlet do Mainzu?
Väčšina tiež asi nie.. No o tom veľa písať nejdem, sme mali s Peťom, kamošom od ZŠ, ktorý so mnou šiel na týždenný výlet do VLC, skoro celý deň na letisku čakanie na let do Španielska, tak sme zobrali ráno o piatej autobus do Mainzu a pobehali sme ďalšie mesto.. Vcelku milé, malé mesto, zaujímavosti asi len, že tam žil
Gutenberg, ktorému vďačíme za
knihy (naozaj veľká vďaka), je to plné dôchodcov-turistov a je tam univerzita a kopec kostolov.. No veľa vecí neprežilo svetovú vojnu a bombardovanie, takže ináč vcelku nuda, za pol dňa sme to pobehali... Nočný život v Nemecku nemôžem hodnotiť, nezažili sme.. Jedine čo sme si pozreli na letisku film, lebo Peťovi sa pri filme lepšie zaspáva :-)) Fotky nejaké hodím na net, ale teraz nie, lebo ich mám doma.
ešte ma napadlo...
Vedeli ste, že
v Nemecku sa platí záloha za PET fľaše??
Výborná vec, Peter vymýšľal, že vezme do aj tak prázdneho batoha PETky od nás z Valencie a cestou v Nemecku zarobí :-))) Ale výborná vec hlavne z pohľadu ekologického, nie ekonomického, stoja neviem či 15 či 25 eurocentov, niekomu to možno príde ako zbytočná "pruda", ale ja by som to bral hneď!
A vedeli ste, že
o týždeň už mám skúšky??
Ja tiež nie :-)) Sakra, ďalší semester za mnou, ani sa nenazdám a už sa budem zase pariť s "FELákmi" v Prahe, no aj sa teším, i keď práve tá škola drží tú radosť nejak pri zemi.. To nebude žiadna fotografia, jóga, ping-pong, flákanie sa po Španielsku.. Pekne makačka, bleeee... Ono mňa to (že sa mi to kráti) napadlo, keď som odchádzal z Murcie zo šampionátu - koniec sezóny, koniec tréningov a všetkého, párkrát sa uvidíme na pláži a potom adios.. A čo sa Prahy týka, áno, o chvíľu som tam a to som zvedavý, ako (hlavne Uk a Shaki) začneme robiť všetky tie plánované aktivity, to by som musel mať hádam viac času ako mám tu vo VLC :-)) Ale aj tak sa teším, aj domov aj do Phy, len neviem, kedy sa pôjdem naklonovať..
Tak tak... dúfam, že som vás zase uspokojil na pár dní, lebo teraz budem mať rušno a asi budem ticho, grafika je doosť obsiahla téma a že práve ňou začínam skúškové, tak neviem neviem, či to stihnem..
Majte sa krásne a držte mi palce, Eva vymýšľa garden party tento víkend, tak to budem mať zase nahustené.. :-)
Martin
m je zima (a vraj iba 15 v noci, čo teda uznávam, že je zima, čo teda som očakával, že Mexičanky, tak povedia nejakých 25 a prehlásia to za krutú zimu), no tak vo Valencii si užili kus teplejšie počasie.. Na pláži bolo super, dve z troch sa mi aj do vody podarilo dostať (keď už mňa do nej "dostali", tak som musel niekoho zobrať so sebou..) Ono tu sa o polnoci celá pláž nahrnula do mora (pred polnocou tam bola len tak polovica prítomných :) a okrem iného bolo treba 7x preskočiť vlnu a nejak sa vrátiť naspäť, aby sme mali šťastie a podobné veci, tak zabavili sme sa, zaplávali, vrátili sa k stanovišťu (poväčšine oheň alebo rozložený kopec jedla a fliaš), prezliekli mokré tričká za suché
a hurá pokračovať.. Mexičanky že vraj studená voda a neviem čo všetko, no že v Barcelone (kde boli pred dvoma týždňami) bola studenšia a že boli jedinú noc vo Valencii, tak som ich nejak ukecal :-D A domov sme prišli o ôsmej, totiž poniektorých bolo treba eskortovať a že sme sa rozdelili na dve skupiny a mali sme iba jedny kľúče.. A že tá druhá skupina predbehla prvú, tak si poniektorí pospali hodinu pred dverami... :-)
tom uvarili, zjedli sme, dali si druhú kávu dňa a hurá na pláž.. Tam sme hodinu svorne spali (teda ja určite a min. Stefan a jedna baba tiež, ostatní sa buď zobudili skôr alebo nespali O:), pre istotu sme spali dlho, tak baby nestíhali na autobus do Madridu, vyskočili sme z električky, že vezmeme taxík. No keď ich človek nepotrebuje, tak mu prejdú nohy na prechode pre chodcov, no keď sa ponáhľa, tak ani jeden nestretne.. Bus sme zmeškali (alebo nechytili včas taxi), tak sme šli na stanicu pešo, tam sme videli, že tej istej spoločnosti ide ďalši spoj o pár minút, tak sme sa šli spýtať, Martha (tá moja kamoška) vytiahla lístok, že si pozrie podmienky, či neukecajú nejakú zľavu alebo niečo (17 Euro nie je málo) a ja pozerám na ten lístok a tam mala nejaký čas 20:30 (bus mal ísť 19:30), si vravím, že za hodinu v Madride nie je ani náhodou ten autobus, že to bude niečo divné.. Pozriem na to, Valencia -> Madrid 20:30, nedeľa.. tak sme sa zasmiali, koniec dobrý, všetko dobré, nič nezmeškali, ešte stihli hodiť do seba tretiu kávu pred cestou.. Telenovela prd proti trom Mexičankám naživo..
