piatok, mája 11, 2007

Viva UPV - 3. miesto alebo ako bolo na šampionáte

Tak už som späť, už mám po volejbale na škole, že nám včera skončila sezóna, no zrejme budeme chodiť na pláž, trénovať sa už nebude, tak budeme "trénovať" sami.. a ešte študovať samozrejme, veď som sem kvôli tomu prišiel (oficiálne).. Dnes som taký hyperaktívny, že som prišiel do školy skôr, než ju otvorili - totiž že som bol preč a prišiel len včera večer, nejak som pozabudol na to, že dnes je (ZASE, po týždni) voľno, lebo je deň patróna školy a my sa zjavne neučíme a škola otvára až o deviatej, tak aspoň mám čas napísať niečo. My tento týždeň uniklo viac akcií spojených s týmto našim patrónom, ale tak nesťažujem sa..

Šampionát -
Bolo osem tímov, čo sa tam prebojovali ako víťazi (play-off, nie len skupín) v jednotlivých krajoch, prípadne ako dodatočne kvalifikovaní z turnaja univerzít z druhých miest (prípadne prvých miest zo slabších krajov) - náš prípad, že sme dostali vo finále od Alicante pekne naklepané. Dve skupiny, víťazi hrali finále a druhí v skupinách boli automaticky tretí v Španielsku. My sme mali ľahšiu skupinu, lebo sme mali domácich (nalosovali si nás, lepšie ako hlavného ašpiranta na titul toho roku Alicante - Alicante mimochodom boli ubytovaní v štvorhviezdičkovom hoteli asi dve minúty pešo od haly, sa s tým nepárali..)

Domácich sme dostali hneď prvý deň, že sme boli najťažší súper. Pohodička.. No keď sme na rozcvičke videli skákať chalanov hlavami nad sieť, blokár si len tak vyskočil a "založil" blok ruky vodorovne (ponad sieť samozrejme), tak sme si povedali, že až také easy to nebude, špeciálne že my sme mali v zostave len jedného blokára a boli sme bez nahrávača.. No klepli sme samozrejme, prvý set tesne, nástup sme mali dobrý, Murcia do toho išla silou a bloky sme zase až také zlé nemali, potom som ja pokašľal 3 príjmy a už to bolo o bod pre nich a nie pre nás, ťahali sme sa až do konca, posledne na 21-21, no potom sme to nezvládli (napr. ten nahrávač by bodol) a išli sme 22-25.. Druhý a tretí set už bol dosť jednoznačný, pod 20 sme dostali oba, v treťom to ešte vyzeralo, že to otočíme, sme viedli do polky setu o pár bodov, no potom sme odišli a skončili na 17 bodoch :-/ A finále bolo ta-tam..

Druhý deň sme mali v podstate boj o tretie miesto, našťastie stihol dôjsť aj nahrávač (dvaja dochádzali každý deň z práce/školy - smečiar a nahrávač, ten nahrávač to prvý deň bohužiaľ nestihol, no aj tak by sme asi prehrali), Valladolid, prvý set sme prehrali asi na 17, druhý tretí vyhrali 28-26 a 25-23 a štvrtý sme chytili asi 1-6 nástup a to si chlapci udržali, tie-break bol akčný, no nakoniec sme ho dali 15-13 a spokojnosť.. Ja som hral DESIVO (starý dobrý PiPO na méte odpaľoval jedna radosť), som ani poriadne nerobil príjem potom (hlavne že na to je môj post určený :-/), aj preto to bola taká dráma, no v tiebreaku som zase čapol 2-3 vcelku kvalitne, tak som aspoň trochu naplnil moju funkciu v tíme..

V stredu to bolo opäť všetko alebo nič, no súper bol najslabší.. Odišiel nám náš jediný (originál) blokár, tak hral na strede juniorský smečiar (má 197 a skáče ako divý, tak to nebolo také zlé) a mali sme dokonca dvoch nahrávačov! Zápas vyzeral ako súboj o posledné miesto, sme sa ani nejak extra netešili z bodov a z víťazstva a tretieho miesta (pričom v utorok sme dobre že netancovali po výhre), vyhrali sme "hladko" tri-nula ("hladko", lebo všetky sety boli len o 2-3 body, sme kazili občas aj nemožné), ja som konečne hral poriadne, síce som mal dve mínusky, no ináč super (holt slabý súper).

Ináč fakt obdiv a vďaka našim juniorom.. Sme tam mali troch, čo hrali predtým juniorské majstrovstvá.. skončili tretí z 24 tímov, odohrali 7 zápasov od stredy do nedele (pričom im ešte tréner hneď prvý deň ako došli po 11 hodinách cesty naordinoval tréning (ani na hotel nešli)) a potom od pondelka hrali s nami.. Pondelok nám jeden nahrával - "pôvodom" smečiar, plus 7 zápasov v nohách, no ďakujem pekne! Ďalší smečiar alternoval na strede, lebo sme proste nemali blokárov. Je to maník - 18 rokov, 197 cm, výskok hustý a ranu má nepríjemnú.. Keď to dobre načasoval s nahrávačom, tak to bol bod - žiaden blok, nikto v poli, to proste padlo k zemi niekde na útočku, vytrhlo štyri parkety a hrali sme ďalej.. ;-) V treťom sete im ešte zostrelil (ponad dvojblok) nahrávača, to som si tiež povedal, že aau..

a takto vyzerali na poslednom obede (počas dlhej pauzy medzi prvým a druhým chodom) po 10 zápasoch a jednom tréningu za 8 dní:


Ubytovanie a iný servis -
Bývali sme v hoteli, pohoda, ja som býval sám, lebo môj "spolubývajúci" bol jeden z tých dochádzajúcich.. Som mal vymoženosti ako doma nemám, napr. telka a klíma :-) no klíma ma štvala, som ju vypol a aj tak mi tam mrazila, tak som ju potom prepol na zimný režim a nastavil som si 21 stupňov v izbe.. vonku bolo 35! uff.. zlatá Valencia, v Murcii je to slnko nebezpečne vysoko na oblohe..
Jedla sme mali neúrekom, hoci sme mali športovú diétu - ráno klasika bufet, obedy a večere boli vždy "predjedlo" - zeleninový šalát s tuniakom, prvý tanier - cestoviny (zdravé a plné energie) so syrom a paradajkovou omáčkou a druhý tanier - to bolo vždy kura alebo ryba (väčšinou tá ryba - alebo nejaký jej variant (napr. taký kalamár, to je tiež ryba ;-) Po jedle ešte prišli jogurty a za tanier ovocia, takže hlad nás naozaj netrápil..
Čo ma trápilo, bol ligament v kolene, v pondelok ma cez zápas dosť nepríjemne bolel, tak mi to zamrazil cez zápas nejaký zdravoťák v hale a potom som šiel domov s ľadom v nohaviciach (na kolene..). Čo som však zíral, keď tréner povedal, že mi to večer mrknú fyzioterapeuti.. Heh, univerzita a šli s nami traja, vlastne tri, fyzioterapeutky.. To sú veci.. Mali sme tam tri tímy (hrala sa tam ešte hádzaná a halový futbal) a teda baby si zamakali tých pár dní, mali to tam plné non-stop, hlavne futbalisti tam vždy zavadzali a hádzanári s ramenami.. (a to vraj minulý rok bola jedna baba a mala štyri tímy.. od siedmej rána do desiatej večer že makala stále, ani z izby nevyšla..) No potom sme sa tam začali sáčkovať aj my, ja koleno, kolegovia dvaja tradične s chrbtami, smečiari samozrejme ramená.. No ale paráda, taký servis som ešte nezažil.. A zase som múdrejší - keď mi tam ničila nejaký sval z vnútra stehna, že to ma kvôli tomu bolí ten ligament, tak som len pozeral a vravel bolí-nebolí :-) No ligament nebolel, no boleli zase iné svaly a šlachy, čo mi rozmasírovala.. :-)) A pred posledným zápasom mi tam ešte pustila elektriku, to bol humor, no po 10 minútach koleno ako nové (skoro) (a hneď som lepšie hral :-D ) a že sa mám staviť v teraz budúci týždeň v pavilóne u nás v campuse, tak som zvedavý, čo mi z toho spraví.. Ináč kolená a podobné zranenia.. Sme tradične večer nabehli dole na recepciu - dobrý deň, bolí ma rameno zo zápasu a kolegu koleno, mohli by ste nám dať nejaký ľad na schladenie (alkoholu.... :-).. Ďakujemeeee. Ináč v stredu po zápase odišiel tréner a nechal nás napospas osudu (alebo skôr hotel nechal napospas, no žiadne ujmy na zdraví neboli), tak okrem spievania o treťom mieste pribudlo "Fernando tu už niee jeeee, juchuu.." A k tejto téme som si ešte spomenul na hlášku včerajšieho dňa:

Quote of the day:

"Treba si udržiavať vyrovnanú hladinu karbónov a hydrátov.."
náš kapitán Dani (čo zdymí pár špekov denne)

Kto by tomu nerozumel, vzniklo to z karbohydrátov, čo sú dosť podstatná časť výživy (a zdroj energie ,hlavne u športovcov), až na to, že tu sa karbóny mysleli spáleniny z cigariet (a ich "alternatív") a hydráty sú jasné - však podľa motta Slatiny "Piť sa musí" každý vieme svoje..

No a tak, bola sranda, užil som si výborne, zlepšil som sa v španielčine, lebo som mal intenzívny kurz, keď sme robili bordel na izbách, naučil som sa zase nejaké hry na opitie (i keď som len pasívne participoval).. Z Murcie som veľa nevidel, majú novú električku, pár kilometrov a 5 zastávok, je tam teplo (33 o šiestej večer bolo v stredu po zápase, v noci o pol piatej 20 ;-), zažil som aj nejakú Erasmus party (však som erasmák vraj..) - úplne to isté, čo vo Valencii, len boli menej opití (ale to preto, že sme tam boli už pred dvanástou), stretli sme tam úplne náhodne volejbalistky z Barcelony, tie mali pre istotu erasmáčku z Belgicka, tak sme s nimi podebatili trochen.. No a videl som v podstate len mestskú halu a potom ešte halu, kde hrávajú ženy Murcie - tie vyhrali toho roku všetko, čo sa dalo, superpohár, Top Teams Cup (bez straty setu, snažili sa o zápis do Guinessovej knihy rekordov, neviem, či im to prešlo.. A jeden turnaj TTC sa hral aj v Brne kua..), domácu ligu a aj domáci pohár.. Majú to tam drsne nabité hviezdami za ťažké peniaze, taký volejbalový ekvivalent C.F.Chelsea. Zopár z nich hralo aj za domácu uni, reprezentačná nahrávačka a potom ešte univerzálka, to som "neodolal" a som si odfotil, keď som to videl, tak som chviľu predýchaval, že čo to je za robohráčka.. Vyhrali to baby Murcie, druhá bola Granada, tretie Alicante, z chalanov vyhrala Malaga, tí tam mali pár hráčov zo Superligy (najvyššia španielska súťaž), druhí skončili domáci, že nás porazili a tretí my a Alicante (chudáci nakoniec skončili rovnako ako my :-P haha, tak im treba), celkovo úroveň veľmi slušná.. Spravil som pár fotiek a pár videí včera cez finále, niečo časom dám na web..

No a tak.. Naspäť do reality, som vám napísal aj zameškané z minulých týždňov O:-) Tak si teraz dám zase pár dní pohov asi..

Martin


PS: Jazykové okienko - kedy sa píše napr. naším a kedy našim? Jedna z mála vecí z gramatiky, čo som nikdy nevedel (skoro ako zavýjať a zavíjať O:-)

Žiadne komentáre: