Bolo osem tímov, čo sa tam prebojovali ako víťazi (play-off, nie len skupín) v jednotlivých krajoch, prípadne ako dodatočne kvalifikovaní z turnaja univerzít z druhých miest (prípadne prvých miest zo slabších krajov) - náš prípad, že sme dostali vo finále od Alicante pekne naklepané. Dve skupiny, víťazi hrali finále a druhí v skupinách boli automaticky tretí v Španielsku. My sme mali ľahšiu skupinu, lebo sme mali domácich (nalosovali si nás, lepšie ako hlavného ašpiranta na titul toho roku Alicante - Alicante mimochodom boli ubytovaní v štvorhviezdičkovom hoteli asi dve minúty pešo od haly, sa s tým nepárali..)
Domácich sme dostali hneď prvý deň, že sme boli najťažší súper. Pohodička.. No keď sme na rozcvičke videli skákať chalanov hlavami nad sieť, blokár si len tak vyskočil a "založil" blok ruky vodorovne (ponad sieť samozrejme), tak sme si povedali, že až také easy to nebude, špeciálne že my sme mali v zostave len jedného blokára a boli sme bez nahrávača.. No klepli sme samozrejme, prvý set tesne, nástup sme mali dobrý, Murcia do toho išla silou a bloky sme zase až také zlé nemali, potom som ja pokašľal 3 príjmy a už to bolo o bod pre nich a nie pre nás, ťahali sme sa až do konca, posledne na 21-21, no potom sme to nezvládli (napr. ten nahrávač by bodol) a išli sme 22-25.. Druhý a tretí set už bol dosť jednoznačný, pod 20 sme dostali oba, v treťom to ešte vyzeralo, že to otočíme, sme viedli do polky setu o pár bodov, no potom sme odišli a skončili na 17 bodoch :-/ A finále bolo ta-tam..
Druhý deň sme mali v podstate boj o tretie miesto, našťastie stihol dôjsť aj nahrávač (dvaja dochádzali každý deň z práce/školy - smečiar a nahrávač, ten nahrávač to prvý deň bohužiaľ nestihol, no aj tak by sme asi prehrali), Valladolid, prvý set sme prehrali asi na 17, druhý tretí vyhrali 28-26 a 25-23 a štvrtý sme chytili asi 1-6 nástup a to si chlapci udržali, tie-break bol akčný, no nakoniec sme ho dali 15-13 a spokojnosť.. Ja som hral DESIVO (starý dobrý PiPO na méte odpaľoval jedna radosť), som ani poriadne nerobil príjem potom (hlavne že na to je môj post určený :-/), aj preto to bola taká dráma, no v tiebreaku som zase čapol 2-3 vcelku kvalitne, tak som aspoň trochu naplnil moju funkciu v tíme..
V stredu to bolo opäť všetko alebo nič, no súper bol najslabší.. Odišiel nám náš jediný (originál) blokár, tak hral na strede juniorský smečiar (má 197 a skáče ako divý, tak to nebolo také zlé) a mali sme dokonca dvoch nahrávačov! Zápas vyzeral ako súboj o posledné miesto, sme sa ani nejak extra netešili z bodov a z víťazstva a tretieho miesta (pričom v utorok sme dobre že netancovali po výhre), vyhrali sme "hladko" tri-nula ("hladko", lebo všetky sety boli len o 2-3 body, sme kazili občas aj nemožné), ja som konečne hral poriadne, síce som mal dve mínusky, no ináč super (holt slabý súper).
Ináč fakt obdiv a vďaka našim juniorom.. Sme tam mali troch, čo hrali predtým juniorské majstrovstvá.. skončili tretí z 24 tímov, odohrali 7 zápasov od stredy do nedele (pričom im ešte tréner hneď prvý deň ako došli po 11 hodinách cesty naordinoval tréning (ani na hotel nešli)) a potom od pondelka hrali s nami.. Pondelok nám jeden nahrával - "pôvodom" smečiar, plus 7 zápasov v nohách, no ďakujem pekne! Ďalší smečiar alternoval na strede, lebo sme proste nemali blokárov. Je to maník - 18 rokov, 197 cm, výskok hustý a ranu má nepríjemnú.. Keď to dobre načasoval s nahrávačom, tak to bol bod - žiaden blok, nikto v poli, to proste padlo k zemi niekde na útočku, vytrhlo štyri parkety a hrali sme ďalej.. ;-) V treťom sete im ešte zostrelil (ponad dvojblok) nahrávača, to som si tiež povedal, že aau..
a takto vyzerali na poslednom obede (počas dlhej pauzy medzi prvým a druhým chodom) po 10 zápasoch a jednom tréningu za 8 dní:
Ubytovanie a iný servis -
Bývali sme v hoteli, pohoda, ja som býval sám, lebo môj "spolubývajúci" bol jeden z tých dochádzajúcich.. Som mal vymoženosti ako doma nemám, napr. telka a klíma :-) no klíma ma štvala, som ju vypol a aj tak mi tam mrazila, tak som ju potom prepol na zimný režim a nastavil som si 21 stupňov v izbe.. vonku bolo 35! uff.. zlatá Valencia, v Murcii je to slnko nebezpečne vysoko na oblohe..
Jedla sme mali neúrekom, hoci sme mali športovú diétu - ráno klasika bufet, obedy a večere boli vždy "predjedlo" - zeleninový šalát s tuniakom, prvý tanier - cestoviny (zdravé a plné energie) so syrom a paradajkovou omáčkou a druhý tanier - to bolo vždy kura alebo ryba (väčšinou tá ryba - alebo nejaký jej variant (napr. taký kalamár, to je tiež ryba ;-) Po jedle ešte prišli jogurty a za tanier ovocia, takže hlad nás naozaj netrápil..
Čo ma trápilo, bol ligament v kolene, v pondelok ma cez zápas dosť nepríjemne bolel, tak mi to zamrazil cez zápas nejaký zdravoťák v hale a potom som šiel domov s ľadom v nohaviciach (na kolene..). Čo som však zíral, keď tréner povedal, že mi to večer mrknú fyzioterapeuti.. Heh, univerzita a šli s nami traja, vlastne tri, fyzioterapeutky.. To sú veci.. Mali sme tam tri tímy (hrala sa tam ešte hádzaná a halový futbal) a teda baby si zamakali tých pár dní, mali to tam plné non-stop, hlavne futbalisti tam vždy zavadzali a hádzanári s ramenami.. (a to vraj minulý rok bola jedna baba a mala štyri tímy.. od siedmej rána do desiatej večer že makala stále, ani z izby nevyšla..) No potom sme sa tam začali sáčkovať aj my, ja koleno, kolegovia dvaja tradične s chrbtami, smečiari samozrejme ramená.. No ale paráda, taký servis som ešte nezažil.. A zase som múdrejší - keď mi tam ničila nejaký sval z vnútra stehna, že to ma kvôli tomu bolí ten ligament, tak som len pozeral a vravel bolí-nebolí :-) No ligament nebolel, no boleli zase iné svaly a šlachy, čo mi rozmasírovala.. :-)) A pred posledným zápasom mi tam ešte pustila elektriku, to bol humor, no po 10 minútach koleno ako nové (skoro) (a hneď som lepšie hral :-D ) a že sa mám staviť v teraz budúci týždeň v pavilóne u nás v campuse, tak som zvedavý, čo mi z toho spraví.. Ináč kolená a podobné zranenia.. Sme tradične večer nabehli dole na recepciu - dobrý deň, bolí ma rameno zo zápasu a kolegu koleno, mohli by ste nám dať nejaký ľad na schladenie (alkoholu.... :-).. Ďakujemeeee. Ináč v stredu po zápase odišiel tréner a nechal nás napospas osudu (alebo skôr hotel nechal napospas, no žiadne ujmy na zdraví neboli), tak okrem spievania o treťom mieste pribudlo "Fernando tu už niee jeeee, juchuu.." A k tejto téme som si ešte spomenul na hlášku včerajšieho dňa:
Quote of the day:
"Treba si udržiavať vyrovnanú hladinu karbónov a hydrátov.."
náš kapitán Dani (čo zdymí pár špekov denne)
Kto by tomu nerozumel, vzniklo to z karbohydrátov, čo sú dosť podstatná časť výživy (a zdroj energie ,hlavne u športovcov), až na to, že tu sa karbóny mysleli spáleniny z cigariet (a ich "alternatív") a hydráty sú jasné - však podľa motta Slatiny "Piť sa musí" každý vieme svoje..
No a tak, bola sranda, užil som si výborne, zlepšil som sa v španielčine, lebo som mal intenzívny kurz, keď sme robili bordel na izbách, naučil som sa zase nejaké hry na opitie (i keď som len pasívne participoval).. Z Murcie som veľa nevidel, majú novú električku, pár kilometrov a 5 zastávok, je tam teplo (33 o šiestej večer bolo v stredu po zápase, v noci o pol piatej 20 ;-), zažil som aj nejakú Erasmus party (však som erasmák vraj..) - úplne to isté, čo vo Valencii, len boli menej opití (ale to preto, že sme tam boli už pred dvanástou), stretli sme tam úplne náhodne volejbalistky z Barcelony, tie mali pre istotu erasmáčku z Belgicka, tak sme s nimi podebatili trochen.. No a videl som v podstate len mestskú halu a potom ešte halu, kde hrávajú ženy Murcie
No a tak.. Naspäť do reality, som vám napísal aj zameškané z minulých týždňov O:-) Tak si teraz dám zase pár dní pohov asi..
Martin
PS: Jazykové okienko - kedy sa píše napr. naším a kedy našim? Jedna z mála vecí z gramatiky, čo som nikdy nevedel (skoro ako zavýjať a zavíjať O:-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára