Vedeli ste, že..

sa vo Valencii zmestíte s bicyklom medzi dve (protiidúce) električky??

Ja áno - majú totiž stĺpy medzi koľajami a raz som cestou do školy nasledoval "kolegu" pomedzi dve stojace na zastávke. To bolo v pohode, ale teda keď ma včera zavreli na križovatke, lebo tá z mojej strany, ktorú som chcel pustiť pred seba, sa motala a tá na druhej strane križovatky bola sakra rýchla, tak mi nebolo všetko jedno... Ono pre vysvetlenie, neholdujem nejakým extrémnym športov (teda obyčajne nie..), tu chodia všetci cyklisti po električkových pásoch, sú tu síce aj cestičky pre cyklistov, povedal by som, že dosť, ale práve cesta od nás z domu do školy také niečo nemá (asi preto, že má tú električku..). Tolerujú to električkári aj policajti, proste idete v protismere a keď ide električka, tak sa prehodíte doprava.. Pokiaľ ovšem vo vašom smere nejde druhá, čo sa mi teraz stalo (totižto policajti regulovali križovatku a ukrátili nás o jednu zelenú na úkor večernej premávky smer Barcelona), tak reku nevadí, počkám a zaradím sa za ňu.. No jedna vec, že bola dlhá, druhá, že sa motala neviem prečo a ten oproti sa zjavne ponáhľal a zjavne nemal ani náhodou v pláne brzdiť.. Iba na mňa zvonil ako divý.. Nooo... adrenalín mi liezol z uší ešte doma po 15 minútach cesty, ale srdce v gatiach som nemal, lebo som ho cítil vytláčať mi hrudnú kosť..
No v Prahe by som to neskúšal..



A vedeli ste, že som bol predminulý víkend (opäť) v Barcelone?

Nemali sme to síce v pláne, ale jedna nemenovaná tam mala stretnutie s agentúrou a že nemôže ísť sama, tak si zobrala svoju zrejme naj kamarátku (keď už musia byť spolu ešte aj vo Valencii, čo je od ČR dosť ďaleko) Lucku, a že Lucke sa nechcelo ísť samej a kamošky sa na ňu vykašľali, tak sme jej boli dobrí aj my so Stefanom a mali sme pekný výlet.. Sa človek zobudí v sobotu o pol druhej a takáto ponuka.. Chvíľu som váhal, čo škola, no aj tak by som nič nespravil ako sa poznám a nemôžem len doma sedieť, však som na Erasme.. Výlet síce ani nie veľmi študentský, ale tak neva.. Eva (tá, ktorá to celé vymyslela) nás viezla, teda poskytla auto a sponzorovala cestu, viezol som viac ja než ona, lebo ona by bola veľmi unavená a Lucka a Stefan boli po opici (sme boli totiž v piatok oslavovať Luciine skúšky v jazykovke s celou ich školou). Tak ale môžem zhodnotiť, že X5 je vcelku dobré auto na dlhé cesty, dobre sa v tom sedí, chrbát ani nič ma nebolelo, automatická prevodovka... Hmm, nudaaa, ale zase osvedčila sa v Barcelone, keď máte večer pol deviatej (špička v Španielsku), asi tak 8 pruhový kruháč (kam sa hrabe KULAŤÁK v Prahe v Dejviciach, hahahaha, na ten si teraz trúfnem pomaly so zavretými očami) a autá idúce z vnútorného pruhu von a opačne, všetci trúbia a vy máte auto dvakrát väčšie ako to, s ktorým bežne jazdíte.. Výrazne pomohlo, že som len púšťal a stláčal brzdu a nemusel riešiť radenie rýchlostí.. Eva mi ešte pre istotu zapla "pípatká" (parkovacie senzory) vpredu aj vzadu, aby som vedel, kto do mňa už-už nabúra, tak sme mali aj koncert pre štyri píšťaly s doprovodom trúb.. A takisto je automat dobrý do zápchy (cestou naspäť sme si užili asi tak 2 hodiny v kolónach na dialnici, to viete, treba ísť na výlet do Barcelony práve cez víkend, keď sa tam ide Veľká cena Formuly 1) - žiadne radenie, v pohode sa vykecávať, pustiť brzdu, pohnúť sa tri metre, šľapnúť na
brzdu.. Tam som na ten automat naozaj nenadával.. Čo ale naozaj nedoporučujem, keď prejdete z manuálu na automat, skúšať také finty ako že budete brzdiť ľavou nohou.. NIEE! Lebo to určite zošľapnete, i keď sa budete neviem ako snažiť, ako spojku.. A to spôsobíte kolegom milé úsmevy na tvári a takmer rozbité hlavy :-) No čo už, stane sa.. Plus ešte to BMW má strašne citlivú brzdu neviem prečo, plyn bol fajn, ako v našom, ale brzda bola strašne citlivá.. Ale na to vraj nadáva aj pán vozu, tak som bol spokojnejší, že nie som taký "tragéd" iba ja..
Ubytovanie bolo radosť zohnať 6 hodín predom plus už spomínaná formula 1 v meste.. Našli sme v centre, ulica paralelná na Ramblu (jedna z top ulíc v Barcelone), ani nie minútu odtiaľ.. Za 60 EUR apartmán, super cena.. No majiteľ povedal, že izby, čo prenajíma, má plné, ale že má jednu s 3 miestami na spanie a spraví nám službičku, že nás tam ubytuje.. Noo, v baráku smrad ako niekde na bitúnku, liezli sme (dvaja chalani a dve blonďaté - v Španielsku podotýkam - z toho jedna z modelingu.. No vyzerali sme drsne so Stefanom) po schodoch, s nami dvaja vyholenci (pre istotu hovoriaci katalánčinou, aby sme nič nerozumeli), obzerali raz baby, raz nás (Ako takí šmejdi došli k takým babám?) a v bezpečnom odstupe majiteľ (ktorý sa na druhom poschodí na chvíľu niekde stratil, tak už sme čakali, čo za posily s ním vylezú a kde skončíme), už som sa bál, že budeme spať v podkroví s nejakou zverinou, no na treťom to zapichli a pustili nás dnu.. Izba zamknutá visiacim zámkom, od ktorého preventívne nemali kľúč (tak ho vylomili), kľučka bola iba z jednej strany.. Totiž - "keď budete dnu, tak si kľučku dajte zvnútra.. Keď pôjdete preč, dvere zabuchnite a kľučku schovajte sem pod túto handru - a je zamknuté.." Noo, foťák som schoval do auta v podzemnej garáži neďalekého hotela a cenné veci sme si brali so sebou :-) Apropo auto - sme tú ulicu nevedeli nájsť v, ehm, ok, GPS navigátor má to auto tiež - tak že nejakú väčšiu ulicu blízko toho nech nám povie.. Väčšia ulica - na ľavej strane som takmer brúsil disky o obrubník a na pravej byť to auto nižšie tak spätným zrkadlom zhadzujem zaparkované motorky a rozbíjam svetlá stojacim autám, tak ale našli sme..

Izba bola luxusná - 2 postele (jedna manželská, preto 3 miesta - pri odchode mi domáci nezabudol s úsmevom povedať "Enjoy your night in Barcelona!"), obliečky na čo? Boli tam paplóny aspoň. Jedno kreslo, rozbitý stôl a dve poličky.. Lampa - kábel zo steny prichytený o 2 klince a lampa zavesená na stene, za jedným káblom zapichnutá nejaká vysušená kvetina.. Romantika! Mne sa tam páčilo, veď taký Strahov nie je oveľa krajší, jedine tie dvere ma trochu štvali (keď sme šli do mesta, tak sme zvažovali, či sa ešte dostaneme k veciam :-) či nevymenia zámky vo dverách alebo tam nezavesia iný zámok na izbu.. Dievčatá nadšené neboli (hlavne Eva sa divím, že tam vôbec vošla), záchod sme zdieľali so zvyškom bytu (ráno o nejakej šiestej-siedmej, keď sme sa vrátili, tak sme stretli zdymeného jedného z členov osadenstva, vyzeral v poho, zjavne nejaký študák) a kuchyňa vyzerala vcelku multikultúrne (áno, rôzne, aj jogurtové, mikrokultúry). Tak sme dlho neváhali a vyrazili von, Eva sa drsne nahodila (ani nie drsne, ale vcelku krátke nohavice si hodila), tak sa po nás obzeralo celé mesto. Obecne humor - navečerali sme sa na Plaza Catalunya - prekvapivo to ani nebolo také drahé, na tú lokalitu som čakal viac, potom že ideme na diskotéku - Eva mala tip od nejakých známych, sadneme do taxíku a že tam.. A taxikár, že čo tam, a my že diskotéka.. A on, ste si istí, že chcete ísť na diskotéku tam? A my hej, prečo? Mnoo, to je asi "najvychytenejšia" ulica v Barcelone, ešte o nej aj natočili film (Tuset Street), my reku doporučili nám, tak čo už.. No na diskotéku sme nemohli, nemali sme so Stefanom košele (sakra), tak sme sadli do nejakého baru, aj tak bolo na diskotéku ešte skoro - tam som neodolal a dal som si nejaký KWAK - zistil som, že to je teda pivo (fermentované, také skoro tmavé) - ale výborné, belgické špeci, no dobre som spravil, že som si dal niečo alko.. Doporučujem vyskúšať, hlavne ak máte radi tmavé pivo.. ak to niekde uvidíte :-) Eva potom šla na to stretnutie s nejakou ženskou z agentúry, ukecala ju nenápadne, nech u nej môže prespať (líčila jej, aké strašnéééé ubytovanie máme a že iba tri postele a blabla.. že to tej babe kus trvalo, no nakoniec jej ponúkla nocľah u nej), my sme šli na diskotéku, bola tam taká anomália.. a síce, že rady na záchod boli u mužov a nie u žien... Hmm, chudák Stefan zistil prečo, totiž to tam bolo nejaké prihriatejšie na našej časti, tak sme sa potom krútili okolo Lucie ako diví preventívne.. :-) Domov sme došli v pohode, vyspali sme sa tiež ok, o jedenástej naveľa naveľa sme vyliezli na raňajky na Ramble (tiež nie hocičo), Eva nás tam už čakala, a potom po meste, Stefanovi sme ukázali Gaudího, lebo tam bol jediný prvýkrát, potom ešte Sagradu Famíliu, Lucka zase bola nejak po-akciovo, tak točila len "A kedy pôjdeme na café?". V pôvodnom pláne bola ešte aj pláž a neviem čo všetko, no od toho sa nejak upustilo, plavky a uteráky sme len previezli.. Ešte sme mrkli výstavu Dalího, toho mám fakt rád a výstava sa taktiež páčila. A potom hurá domov. No ako pekný víkend! Pozitívne, že Eva sponzorovala väčšinu, my chudobní študenti by sme takto nemohli chodiť každý týždeň.. Lucka to má lepšie, tá je teraz s Evou pre zmenu v Alicante, tam má nejakú prehliadku a Lucka sa opaľuje na pláži.. Som zvedavý, kedy začne pracovať opäť..

Fotky z výletu už sú na Picase..



A vedeli ste, že posledne cestou do Valencie som sa stavil na deň (chtiac-nechtiac) v Nemecku a spravili sme si výlet do Mainzu?

Väčšina tiež asi nie.. No o tom veľa písať nejdem, sme mali s Peťom, kamošom od ZŠ, ktorý so mnou šiel na týždenný výlet do VLC, skoro celý deň na letisku čakanie na let do Španielska, tak sme zobrali ráno o piatej autobus do Mainzu a pobehali sme ďalšie mesto.. Vcelku milé, malé mesto, zaujímavosti asi len, že tam žil Gutenberg, ktorému vďačíme za knihy (naozaj veľká vďaka), je to plné dôchodcov-turistov a je tam univerzita a kopec kostolov.. No veľa vecí neprežilo svetovú vojnu a bombardovanie, takže ináč vcelku nuda, za pol dňa sme to pobehali... Nočný život v Nemecku nemôžem hodnotiť, nezažili sme.. Jedine čo sme si pozreli na letisku film, lebo Peťovi sa pri filme lepšie zaspáva :-)) Fotky nejaké hodím na net, ale teraz nie, lebo ich mám doma.



ešte ma napadlo...

Vedeli ste, že v Nemecku sa platí záloha za PET fľaše??

Výborná vec, Peter vymýšľal, že vezme do aj tak prázdneho batoha PETky od nás z Valencie a cestou v Nemecku zarobí :-))) Ale výborná vec hlavne z pohľadu ekologického, nie ekonomického, stoja neviem či 15 či 25 eurocentov, niekomu to možno príde ako zbytočná "pruda", ale ja by som to bral hneď!


A vedeli ste, že o týždeň už mám skúšky??

Ja tiež nie :-)) Sakra, ďalší semester za mnou, ani sa nenazdám a už sa budem zase pariť s "FELákmi" v Prahe, no aj sa teším, i keď práve tá škola drží tú radosť nejak pri zemi.. To nebude žiadna fotografia, jóga, ping-pong, flákanie sa po Španielsku.. Pekne makačka, bleeee... Ono mňa to (že sa mi to kráti) napadlo, keď som odchádzal z Murcie zo šampionátu - koniec sezóny, koniec tréningov a všetkého, párkrát sa uvidíme na pláži a potom adios.. A čo sa Prahy týka, áno, o chvíľu som tam a to som zvedavý, ako (hlavne Uk a Shaki) začneme robiť všetky tie plánované aktivity, to by som musel mať hádam viac času ako mám tu vo VLC :-)) Ale aj tak sa teším, aj domov aj do Phy, len neviem, kedy sa pôjdem naklonovať..

Tak tak... dúfam, že som vás zase uspokojil na pár dní, lebo teraz budem mať rušno a asi budem ticho, grafika je doosť obsiahla téma a že práve ňou začínam skúškové, tak neviem neviem, či to stihnem..

Majte sa krásne a držte mi palce, Eva vymýšľa garden party tento víkend, tak to budem mať zase nahustené.. :-)

Martin

Viva UPV - 3. miesto alebo ako bolo na šampionáte

Tak už som späť, už mám po volejbale na škole, že nám včera skončila sezóna, no zrejme budeme chodiť na pláž, trénovať sa už nebude, tak budeme "trénovať" sami.. a ešte študovať samozrejme, veď som sem kvôli tomu prišiel (oficiálne).. Dnes som taký hyperaktívny, že som prišiel do školy skôr, než ju otvorili - totiž že som bol preč a prišiel len včera večer, nejak som pozabudol na to, že dnes je (ZASE, po týždni) voľno, lebo je deň patróna školy a my sa zjavne neučíme a škola otvára až o deviatej, tak aspoň mám čas napísať niečo. My tento týždeň uniklo viac akcií spojených s týmto našim patrónom, ale tak nesťažujem sa..

Šampionát -
Bolo osem tímov, čo sa tam prebojovali ako víťazi (play-off, nie len skupín) v jednotlivých krajoch, prípadne ako dodatočne kvalifikovaní z turnaja univerzít z druhých miest (prípadne prvých miest zo slabších krajov) - náš prípad, že sme dostali vo finále od Alicante pekne naklepané. Dve skupiny, víťazi hrali finále a druhí v skupinách boli automaticky tretí v Španielsku. My sme mali ľahšiu skupinu, lebo sme mali domácich (nalosovali si nás, lepšie ako hlavného ašpiranta na titul toho roku Alicante - Alicante mimochodom boli ubytovaní v štvorhviezdičkovom hoteli asi dve minúty pešo od haly, sa s tým nepárali..)

Domácich sme dostali hneď prvý deň, že sme boli najťažší súper. Pohodička.. No keď sme na rozcvičke videli skákať chalanov hlavami nad sieť, blokár si len tak vyskočil a "založil" blok ruky vodorovne (ponad sieť samozrejme), tak sme si povedali, že až také easy to nebude, špeciálne že my sme mali v zostave len jedného blokára a boli sme bez nahrávača.. No klepli sme samozrejme, prvý set tesne, nástup sme mali dobrý, Murcia do toho išla silou a bloky sme zase až také zlé nemali, potom som ja pokašľal 3 príjmy a už to bolo o bod pre nich a nie pre nás, ťahali sme sa až do konca, posledne na 21-21, no potom sme to nezvládli (napr. ten nahrávač by bodol) a išli sme 22-25.. Druhý a tretí set už bol dosť jednoznačný, pod 20 sme dostali oba, v treťom to ešte vyzeralo, že to otočíme, sme viedli do polky setu o pár bodov, no potom sme odišli a skončili na 17 bodoch :-/ A finále bolo ta-tam..

Druhý deň sme mali v podstate boj o tretie miesto, našťastie stihol dôjsť aj nahrávač (dvaja dochádzali každý deň z práce/školy - smečiar a nahrávač, ten nahrávač to prvý deň bohužiaľ nestihol, no aj tak by sme asi prehrali), Valladolid, prvý set sme prehrali asi na 17, druhý tretí vyhrali 28-26 a 25-23 a štvrtý sme chytili asi 1-6 nástup a to si chlapci udržali, tie-break bol akčný, no nakoniec sme ho dali 15-13 a spokojnosť.. Ja som hral DESIVO (starý dobrý PiPO na méte odpaľoval jedna radosť), som ani poriadne nerobil príjem potom (hlavne že na to je môj post určený :-/), aj preto to bola taká dráma, no v tiebreaku som zase čapol 2-3 vcelku kvalitne, tak som aspoň trochu naplnil moju funkciu v tíme..

V stredu to bolo opäť všetko alebo nič, no súper bol najslabší.. Odišiel nám náš jediný (originál) blokár, tak hral na strede juniorský smečiar (má 197 a skáče ako divý, tak to nebolo také zlé) a mali sme dokonca dvoch nahrávačov! Zápas vyzeral ako súboj o posledné miesto, sme sa ani nejak extra netešili z bodov a z víťazstva a tretieho miesta (pričom v utorok sme dobre že netancovali po výhre), vyhrali sme "hladko" tri-nula ("hladko", lebo všetky sety boli len o 2-3 body, sme kazili občas aj nemožné), ja som konečne hral poriadne, síce som mal dve mínusky, no ináč super (holt slabý súper).

Ináč fakt obdiv a vďaka našim juniorom.. Sme tam mali troch, čo hrali predtým juniorské majstrovstvá.. skončili tretí z 24 tímov, odohrali 7 zápasov od stredy do nedele (pričom im ešte tréner hneď prvý deň ako došli po 11 hodinách cesty naordinoval tréning (ani na hotel nešli)) a potom od pondelka hrali s nami.. Pondelok nám jeden nahrával - "pôvodom" smečiar, plus 7 zápasov v nohách, no ďakujem pekne! Ďalší smečiar alternoval na strede, lebo sme proste nemali blokárov. Je to maník - 18 rokov, 197 cm, výskok hustý a ranu má nepríjemnú.. Keď to dobre načasoval s nahrávačom, tak to bol bod - žiaden blok, nikto v poli, to proste padlo k zemi niekde na útočku, vytrhlo štyri parkety a hrali sme ďalej.. ;-) V treťom sete im ešte zostrelil (ponad dvojblok) nahrávača, to som si tiež povedal, že aau..

a takto vyzerali na poslednom obede (počas dlhej pauzy medzi prvým a druhým chodom) po 10 zápasoch a jednom tréningu za 8 dní:


Ubytovanie a iný servis -
Bývali sme v hoteli, pohoda, ja som býval sám, lebo môj "spolubývajúci" bol jeden z tých dochádzajúcich.. Som mal vymoženosti ako doma nemám, napr. telka a klíma :-) no klíma ma štvala, som ju vypol a aj tak mi tam mrazila, tak som ju potom prepol na zimný režim a nastavil som si 21 stupňov v izbe.. vonku bolo 35! uff.. zlatá Valencia, v Murcii je to slnko nebezpečne vysoko na oblohe..
Jedla sme mali neúrekom, hoci sme mali športovú diétu - ráno klasika bufet, obedy a večere boli vždy "predjedlo" - zeleninový šalát s tuniakom, prvý tanier - cestoviny (zdravé a plné energie) so syrom a paradajkovou omáčkou a druhý tanier - to bolo vždy kura alebo ryba (väčšinou tá ryba - alebo nejaký jej variant (napr. taký kalamár, to je tiež ryba ;-) Po jedle ešte prišli jogurty a za tanier ovocia, takže hlad nás naozaj netrápil..
Čo ma trápilo, bol ligament v kolene, v pondelok ma cez zápas dosť nepríjemne bolel, tak mi to zamrazil cez zápas nejaký zdravoťák v hale a potom som šiel domov s ľadom v nohaviciach (na kolene..). Čo som však zíral, keď tréner povedal, že mi to večer mrknú fyzioterapeuti.. Heh, univerzita a šli s nami traja, vlastne tri, fyzioterapeutky.. To sú veci.. Mali sme tam tri tímy (hrala sa tam ešte hádzaná a halový futbal) a teda baby si zamakali tých pár dní, mali to tam plné non-stop, hlavne futbalisti tam vždy zavadzali a hádzanári s ramenami.. (a to vraj minulý rok bola jedna baba a mala štyri tímy.. od siedmej rána do desiatej večer že makala stále, ani z izby nevyšla..) No potom sme sa tam začali sáčkovať aj my, ja koleno, kolegovia dvaja tradične s chrbtami, smečiari samozrejme ramená.. No ale paráda, taký servis som ešte nezažil.. A zase som múdrejší - keď mi tam ničila nejaký sval z vnútra stehna, že to ma kvôli tomu bolí ten ligament, tak som len pozeral a vravel bolí-nebolí :-) No ligament nebolel, no boleli zase iné svaly a šlachy, čo mi rozmasírovala.. :-)) A pred posledným zápasom mi tam ešte pustila elektriku, to bol humor, no po 10 minútach koleno ako nové (skoro) (a hneď som lepšie hral :-D ) a že sa mám staviť v teraz budúci týždeň v pavilóne u nás v campuse, tak som zvedavý, čo mi z toho spraví.. Ináč kolená a podobné zranenia.. Sme tradične večer nabehli dole na recepciu - dobrý deň, bolí ma rameno zo zápasu a kolegu koleno, mohli by ste nám dať nejaký ľad na schladenie (alkoholu.... :-).. Ďakujemeeee. Ináč v stredu po zápase odišiel tréner a nechal nás napospas osudu (alebo skôr hotel nechal napospas, no žiadne ujmy na zdraví neboli), tak okrem spievania o treťom mieste pribudlo "Fernando tu už niee jeeee, juchuu.." A k tejto téme som si ešte spomenul na hlášku včerajšieho dňa:

Quote of the day:

"Treba si udržiavať vyrovnanú hladinu karbónov a hydrátov.."
náš kapitán Dani (čo zdymí pár špekov denne)

Kto by tomu nerozumel, vzniklo to z karbohydrátov, čo sú dosť podstatná časť výživy (a zdroj energie ,hlavne u športovcov), až na to, že tu sa karbóny mysleli spáleniny z cigariet (a ich "alternatív") a hydráty sú jasné - však podľa motta Slatiny "Piť sa musí" každý vieme svoje..

No a tak, bola sranda, užil som si výborne, zlepšil som sa v španielčine, lebo som mal intenzívny kurz, keď sme robili bordel na izbách, naučil som sa zase nejaké hry na opitie (i keď som len pasívne participoval).. Z Murcie som veľa nevidel, majú novú električku, pár kilometrov a 5 zastávok, je tam teplo (33 o šiestej večer bolo v stredu po zápase, v noci o pol piatej 20 ;-), zažil som aj nejakú Erasmus party (však som erasmák vraj..) - úplne to isté, čo vo Valencii, len boli menej opití (ale to preto, že sme tam boli už pred dvanástou), stretli sme tam úplne náhodne volejbalistky z Barcelony, tie mali pre istotu erasmáčku z Belgicka, tak sme s nimi podebatili trochen.. No a videl som v podstate len mestskú halu a potom ešte halu, kde hrávajú ženy Murcie - tie vyhrali toho roku všetko, čo sa dalo, superpohár, Top Teams Cup (bez straty setu, snažili sa o zápis do Guinessovej knihy rekordov, neviem, či im to prešlo.. A jeden turnaj TTC sa hral aj v Brne kua..), domácu ligu a aj domáci pohár.. Majú to tam drsne nabité hviezdami za ťažké peniaze, taký volejbalový ekvivalent C.F.Chelsea. Zopár z nich hralo aj za domácu uni, reprezentačná nahrávačka a potom ešte univerzálka, to som "neodolal" a som si odfotil, keď som to videl, tak som chviľu predýchaval, že čo to je za robohráčka.. Vyhrali to baby Murcie, druhá bola Granada, tretie Alicante, z chalanov vyhrala Malaga, tí tam mali pár hráčov zo Superligy (najvyššia španielska súťaž), druhí skončili domáci, že nás porazili a tretí my a Alicante (chudáci nakoniec skončili rovnako ako my :-P haha, tak im treba), celkovo úroveň veľmi slušná.. Spravil som pár fotiek a pár videí včera cez finále, niečo časom dám na web..

No a tak.. Naspäť do reality, som vám napísal aj zameškané z minulých týždňov O:-) Tak si teraz dám zase pár dní pohov asi..

Martin


PS: Jazykové okienko - kedy sa píše napr. naším a kedy našim? Jedna z mála vecí z gramatiky, čo som nikdy nevedel (skoro ako zavýjať a zavíjať O:-)

Hurá na šampionát

Bola na mňa kritika už z viacerých zdrojov, že nič nepíšem, tak vedzte, že nemám kedy, prišiel na psa mráz a sedel celý týždeň v podstate dňom i nocou za počítačom a tvoril spolu so spolubývajúcim 3D model bytu.. (virtuálna realita, buhahaaa! bojte sa alebo obdivujte, no nie je to nijak tak strašné, ako to znie.. najhoršie zo všetkého je ten "jazyk", v ktorom to píšeme) Ešte nie je hotový (ten byt, i keď ten programovací jazyk by tiež možno mohli "dokončiť"), už vyše týždeň sa s tým sejeme, ale v nedeľu je deadline, tak nech je, aký je, odošleme a basta.. Potom sa po ňom budete môcť poprechádzať, pootvárať skrinky, dvere, pustiť si rádio, svetlo, plyn.. Ale rozbiť nemôžete nič, ha ha..

a hurá na tvorenie filmu... :-/

No ten kus počká, lebo idem na šampionát!!!!

Hurá hurá, teším sa ako divý už od minulého týždňa, keď si nás tréner po tréningu fotil (na akreditácie), pýtal odo mňa pas kvôli vybavovačkám a odovzdal mi súpravu a športovú tašku (chýbajúce veci do kompletu univerzitného). Som fakt zvedavý, čo to bude, ideme max. počet - 12 ľudí samozrejme, štyria z toho sú ešte juniori (no dosť dobrí, práve teraz hrajú na juniorskom šampionáte a priamo odtiaľ dorazia aj s trénerom za nami) a z tímu, čo hrá mužskú ligu (to akože áčko) idú iba traja. Je to v Murcii, nejakých 250-300 km od Valencie, v pondelok hráme s domácimi, utorok nejaká univerzita z Madridu a v stredu Valladolid. No ak vyhráme, tak vo štvrtok semifinále alebo priamo o medaile, neviem, neriešim, podstatné, aby sme vo štvrtok ešte hrali! Jaaaaj, už som dávno nebol takto, posledne ešte pred VŠ posledný turnaj s juniorkou ŠK VTJ :-) Hlavne nech niečo zahráme, trénovali sme ako diví teraz (pred Veľkou nocou som si kúpil gate a už mi padajú.. a to som doma medzitým samozrejme pribral, že boli sviatky... :-)), tak hádam to bude ok, minulý rok skončili tretí, tak dúfam, že minimálne obhájime.

A ináč nemám nič zaujímavé zo sedenia za počítačom takmer celé dni.. Jedine včera cestou zo školy som sa bavil - treba v minisukni lietať na bicykli a ešte preventívne popri prepchatej električke... :-)))

Tak si dávam na cca týždeň (min.) opäť prázdniny a potom sa snáď budem mať s čím chváliť.. Držte palce, prilbu už mám v taške, obväzy má tréner, tak to nejak prežijeme ;-)

Martin

PS: A vlastne mal som zaujímavé, v stredu som vyvolával môj úplne prvý negatív (film s fotkami) - no je to sranda, lebo sa to robí v úplnej tme, treba ten film aj trochu strihať (po tme sa dobre triafajú prsty), potom ho natočiť na špirálu, tú strčiť do "tanku" (valcová nádoba), zacvaknúť a zavrieť, potom to vykúpať v troch rôznych zmesiach po rôzne doby, k tomu ešte vo vode, potom to destilovanou vodou s nejakým "konzervantom" dokončiť a nechať usušiť.. No zabije tým človek cca hodinu a pol (keď to skúša namotať na tú špirálu proti smeru tej špirály, tak aj viac, ale že mi to dvakrát po sebe tak ladne vyskočilo, tak mi došlo, že to bolo asi skonštruované na pohyb opačným smerom), no ale podarilo sa.. ešte ma to čaká min. 2x, tak sa teším... (a potom už asi vôbec, doma nemám lab ani peniaze na všetok ten materiál.. :-/ ) Fotky (z Prahy) až budú a ak budú k svetu, tak ich naskenujem a niečo sem hodím, momentálne sú to posledné, čo ma trápi..