Fotografia: Dierková komora

V rámci predmetu Fotografia na Škole dizajnu UPV okrem iného musíme spraviť nejaké zábery nami zhotoveným fotoaparátom.. Kto nevie, taká vec sa dá zostrojiť, je to tak trochu predchodca fotoaparátov klasických a volá sa dierková komora, prípadne camera obscura (lat.), pinhole camera (angl.) alebo camera estenopeica tu v Španielsku.

No tá moja vyzerá asi takto:

• telo Pilsner Urquell 8x0,5l box
• objektív 0,8mm GUINNESS can - preleštené pre lepšiu kvalitu
• fokálna vzdialenosť (od diery v krabici po fotocitlivý materiál - fotopapier v mojom prípade) 275 mm
• f - 372 (číslo, ktoré udáva koľko svetla prejde "objektívom", bežné objektívy na kompaktných fotoaparátoch okolo 2,8-3,2, dierkové foťáky sa vyznačuju vysokým f (tzn. prejde nimi málo svetla a fotenie trvá dlhšie)
• v praxi spomínané číslo f - za slnečného svetla expozícia (doba fotenia) môjho foťáku je minúta a štyri sekundy. V tieni sedemnásť minút. Teraz fotím našu nočnú ulicu a celkový čas by mal byť dve a pol hodiny (dúfam, že sa mi neodlepila niekde cestou izolácia a neosvietila mi papier, to v tom prípade fotím zbytočne).

No z krabice som orezal nejaké zbytočné veci, rozrezal plechovku z piva, pilníkom na nechty (po dlhej dobe som využil z manikúry niečo iné ako nožničky, nemal som brúsny papier a v nedeľu tu je všetko zavreté) som to vybrúsil, aby bol plech čo najtenší (lepšie optické vlastnosti), kružidlom navŕtal, zabrúsil, zhruba premeral a celé pozliepal čiernou izolepou (vcelku dobrú spotrebu jej mám). Sám som neveril, že to niečo bude fotiť, ale predsa len som ju zobral do školy, prvé dve fotky nič moc, "objektív" bol nejak zle "utesnený" a fúkalo mi tade svetlo, takže výsledky boli budova v noci v hmle a žeriavy v noci za zemetrasenia. Tak som to celé premontoval znovu a fixne zalepil (pôvodný plán som mal vymeniteľné "objektívy", čo teda stále sú, len potrebujem tak meter izolepy na výmenu..). No a výsledok? Nemám skener, tak digitálne odfotené tu - fotené za plného svetla takmer proti Slnku, expozícia 45 sekúnd:


Samozrejme fotenie takýmto spôsobom vytvorí negatívny obraz a obraz je prevrátený, zhora nadol aj sprava doľava. Tá fotka je trochu krivo, ale aj napriek tomu sa mi páči, dobré sú tam tie "línie" všetky idúce tak trochu do stredu. Dole v rohoch môžete vidieť zaoblenie, ktoré je spôsobené tým, že kraj papiera je od dierky vzdialený viac ako stred, takže vzniká jemná deformácia obrazu (v tomto prípade prilepšujúca podľa mňa).

Bližšie fotky môjho zázraku vám teraz neposkytnem, lebo zázrak robí zázraky na balkóne, v akcii vyzerá asi takto:



Koho to zaujalo, vedzte, že netreba veľa, trochu sa s tým pohrať, mať niekde k dispozícii fotolab na vyvolanie fotiek a trochu málo matematiky. Dobrú českú stránku som našiel, keď som počítal parametre mojej kamery: www.pinhole.cz.

Wikipedia ohľadom tohoto (čítal som len anglické, však učte sa, hodí sa vám ani neviete kedy:
Camera obscura
Pinhole camera


Preborník v dierkových kamerách bol Talian Paolo Gioli. Ešte nám profesor spomínal a ukazoval diela nejakého borca, no meno si bohužiaľ nepamätám, kľúúúúdne doplňte (zase nik ako vždy :-P). Dajú sa s tým robiť fakt super veci (fotiť do plechovky - zaoblený obraz, fotiť cez viac otvorov, zaujímavé kompozície, fotiť z viacerých uhlov/viackrát jeden objekt na ten istý snímok atď atď.), vygooglite si alebo si pozrite niečo od Gioliho (galéria na tom webe) alebo napr. na Pinhole Resource.

Papa...

Martin