Už len dva dni FALLAS :-)

Každý deň o druhej je na námestí mazcleta, veľký randál, ani nie tak ohňostroj (i keď trochu áno, ale zase za svetla to nie je nič extra), ide hlavne o hluk.. No vec sa má tak, že sa nám na to ešte nepodarilo vstať, zajtra máme poslednú možnosť.. Je to tak 20 minút pešo cesta, no doporučuje sa tam byť viac než hodinu predom, ak sa tam chce človek dostať (zajtra to bude asi extrémne prepchaté). No uvidíme, ono to nie je sranda, chodiť spávať o siedmej-ôsmej ráno :-))

Včera sme boli pozrieť večer ohňostroj, majú to vychytané, zhasnú pouličné osvetlenie a potom pustia 3 kvalitné rany do vzduchu s odstupom asi minútu, to aby každý vedel, že bude ohňostroj.. No a potom sme tam 20 minút s očami k oblohe a sánkami k zemi postávali a zírali.. No a keď skončil ohňostroj, začala vojna.. Všetci rakety, svetlice, delobuchy (megy, čo pamatám z detstva ako riadnu prdu, sa môžu strčiť, ešte dnes ma kus bolí ucho, čo sme včera jednu kúpili asi z troch metrov..). V parku (bývalá rieka, takže trochu nižšie ako ulice okolo) kopec ľudí a ostreľovali sa svetlicami a takou tou háveďou, čo lieta ako divá, krúti sa a podobne, že nik nevie, kam poletí, o to väčšia sranda.. Však pohoda.. Stefan sledoval pravú stranu, ja ľavú a len sme si kričali "Bacha, delobuch meter pred tebou!", "Utekaj, svetlice!" a tak..

Obecne so všetkou touto pyrotechnikou sranda.. Deti (zásadne deti, a ešte turisti..) hádžu non-stop. Ale čo ja pamätám, tak my sme zvykli zapáliť a hodiť to niekam do preč. Tu? Tie slabšie ani nezahadzujú, to držia v ruke a majú humor, všetko, čo má nejaké iskriace efekty alebo lieta hádžu medzi seba. Však včera - asi desať detí, tá najmenšia samozrejme musela všetko zapaľovať, aby sa jej rátalo.. Všetci v kruhu, zapálili bengálsky oheň, hodili na zem medzi seba a hybáj preskakovať :-)) A potom sa skoro pobili, kto to prvý zašľapne, keď to už len dohára... :-)) My sme tam tak obďaleč jedli sediac na obrubníku, dievča zrazu taký milý úškrn a poďho k petardou v ruke nám tam niečo hodiť, Ešte že ju nejaká staršia stopla.. Ináč už viem, prečo som videl raz dvoch pripaľovať pedarky zvyškom cigarety od otca.. Tu deti pobehujú s nejakými akoby šnúrkami z topánok a pekne im to tlie a na tom fičia (majú tak do pol metra, to im vydrží na odpálenie možno aj na pol igelitky pyrotechniky..)

Včera sme ešte zažili na námestí vojnu s použitím biologických zbraní. Kto iný ako turisti (z ostrovov, aby som bol konkrétny) k bežnej delobuchovej a svetlicovej munícii pridali pomaranče (kopec ich je ešte po meste na stromoch. kto by ich jedol od cesty) a lietalo to celým parkom v strede námestíčka. To padol taký návrh od Lucky, ktorá sotva vyšla z práce, že poďme do toho baru (na druhej strane), my so Stefanom, vedomí si toho, že je občianska vojna, reku počkaj, či sa tam dostaneme.. No keď sme videli týchto, tak sme si to rozmysleli.

A už vieme, prečo sú Španieli takí blázniví.. Totiž keď o druhej v noci pri skoro polhodinovom ohňostroji a delostreľbe zo všetkých strán stretávate maminky s kočíkmi, pri takej intenzívnej "liečbe" od mladi sa niet čo čudovať.. No a drží ich to samozrejme aj v dôchodcovskom veku, fakt humor táto krajina, asi sa sem vrátime.

A fotky neboli, foťák som preventívne nebral, nepridáva mi na istote, keď mi každý druhý strká opitú hlavu do objektívu.. A stačí sa báť o seba, nie ešte o toto.. Ale dnes zase vezmem :-)

No ja sa lúčim, idem spať, nech som večer ready :-) Siesta (a ráno od tak od šiestej do ôsmej) je tu jediná doba relatívneho ticha (že niečo vybuchne len raz-dvakrát za minútu). Je síce skrátená, lebo o druhej (tak do pol tretej až tretej) strieľajú nie len na námestí, ale všade - dnes to bola sila, že je nedeľa, okná rinčali asi polhodinu nonstop a mal som pocit, že sme posledný barák v okolí, čo nespadol, zovšadiaľ hrmot - tri-štyri rany artilérie a potom 5-10 sekúnd intenzívne výbuchy a padajúce domy :-)

Viva Valencia a zápach síry, dym a hluk 24/5.