La vida de Espana - 1 - Život (a boj o život) na cestách

Dnes začínam publikovať moje dojmy zo Španielska, myslím, že je o čom písať, občas to tu bežnému Európanovi naozaj príde šialené - sami Španieli uznávajú, že ani Taliani nežijú tak bláznivo ako tunajší domorodci.

Hola!

Život na cestách tu je bujarý (o tom, v akom stave sú tu autá a ulice vznikne (zrejme rozsiahla) galéria, tešte sa!). Z Lukáša (človek z Prahy, s ktorým som sem prišiel autom a s ktorým spolu nejaké predmety študujeme) si vždy robím srandu, že keď sa vráti do Prahy, tak naboduje a príde o vodičák tak do dvoch týždňov, lebo sa tu za pár dní vo Valencii dokázal adaptovať na miestne zvyklosti a prispôsobiť svoj štýl jazdy.. No ale, už si asi srandu robiť nebudem, včera som šiel na zápas autom, viezol nás spoluhráč - Španiel, no a to boli veci.. Rovnako minulý týždeň ma na tréning zo školy viezol tréner, ten bol síce trochu menej temperamentný, ale tiež zážitok.. Lukáša som už informoval o tom, že sme niektoré pravidlá nepostrehli, prípadne zle pochopili. Z tých najpodstatnejších (alebo tie, na ktoré si teraz spomeniem), by som uviedol:

1. Klaksón sa do áut nemontuje pre srandu králikov!
Áno, treba trúbiť. Špeciálne, keď stojíte v zápche, ktorá sa proste nemá kam pohnúť, môžete voľný čas využiť kreatívnejšie ako sedením a počúvaním rádia. Môžete skúsiť vytrubovať melódie, ktoré sa z neho ozývajú, prípadne súťažiť, kto má silnejší klaksón, eventuálne nervy. (najhlbší dojem v tomto smere na mňa urobilo ráno v pondelok po víkende strávenom v Sierra Nevada. Niet krajší návrat do civilizácie, ako ranná zápcha smer Madrid pod oknom. A vehementné uplatňovanie tohoto pravidla. Ešte že som musel vstávať na 8:30.)

2. Výkon auta tiež má svoje opodstatnenie
Pre istotu: Španielske rýchlostné limity sú 50, 90 a 120 km/h. Valíme si to s Lukášom do školy, samozrejme 50 všade, ideme 80 až 100 (troj/štvorprúdová cesta), no nie, nie sme najrýchlejší a takmer polovica áut nás ešte predbieha.. Značky s číslom 50 za križovatkami a kruhovými objazdami väčšinou označujú (rovnako ako na pretekárskych okruhoch) rýchlosť, ktorou sa tade prechádza, pokiaľ ste z danej križovatky štartovali.

3. Čas sú peniaze
Chodím do práce/školy každý deň tou istou cestou, poznám to tam naspamäť a viem, ako fungujú semafory. Vidím, že chodcom už bliká zelená a o päť sekúnd im bude svietiť červená.. Nebudem predsa čakať, kým mi padne zelená! Niektoré ulice sú robené tak, že všetky semafory svietia rovnako a naraz prepnú na zelenú. Už sme zažili expertov, čo 'uliali' štart tak, že takmer stihli (ešte stále) červenú na nasledujúcej križovatke.. no comennt

4. Dvojkolesové dopravné prostriedky majú vlastné predpisy
Ak vlastníte motorku alebo moped, v Španielsku platia iné pravidlá ako pre automobily. Za prvé - semafory pre vás neplatia. Dvojkolesové vozítka sú výrazne agilnejšie a dynamickejšie. Nakoľko chodcovi na prechode sa vyhnete a v pohode sa zmestíte medzi dve autá, čo (občas zbytočne) čakajú na červenej, môžete pokojne pokračovať v jazde cez križovatku. Vôbec nevadí, že to je päť pruhov smer vpravo a päť v protismere..

5. Retardéry, zvýšené prechody pre chodcov a podobné inštalácie
Retardér ako taký v Španielsku neplní funkciu spomaľovača dopravy. Všetky takéto záležitosti sú na cestách pre zvýšený pôžitok z jazdy. Brzdiť je zbytočné (a občas aj nebezpečné kvôli autám idúcim za vami), treba si naplno vychutnať pocit rallye, tlmiče to zvládnu a ak ste pripútaní, tak aj vy.

6. Spomaľovacie semafory
V Španielsku majú taktiež šikovné semafory s radarmi - blikajú na nich dve oranžové svetlá a je pri nich značka, ktorá informuje, že ak pôjdete rýchlejšie, ako daná rýchlosť, semafor sa zavrie (zasvieti červená). My sme na nich samozrejme, keď sme to občas neodhadli, zastavovali. Ale.. Finta (odkukané od domácich samozrejme)! V noci síce zasvieti červená, ale len tak demonštračne, keď prídete k semaforu, automaticky sa prepne na zelenú nezávisle na rýchlosti (ďakujeme anonymnému kamionistovi, ktorý cez taký semafor prešiel v obci asi 60-70km/h bez jedinej známky brzdenia). A druhá vec - dané semafory (zjavne) nefotia prípadných hriešnikov. Padne červená? No a čo! Však to je len kvôli rýchlosti, žiadna iná hrozba (križovatka, chodci) nehrozí, idem ďalej (že, Dio, môj spoluhráč, včera cestou na zápas).

7. Kruhové objazdy
Za prvé, všade, kde to je ako-tak možné z priestorových daností, tu majú kruhový objazd (normálna križovatka, ale do stredu postavíme jeden stĺpik a máme kruhový objazd, aké jednoduché a hneď je tá križovatka bezpečnejšia!).
Za druhé, na kruháčoch nie sú jazdné pruhy, jediné, čo tam je, je čiara na svetlách, ktorá slúži ako štart a ide sa hurá systém štýlom kto bude prvý na ďalších svetlách alebo svojom exite. Podotýkam, že vo Valencii sú hlavné ťahy päť/šesť-prúdové a kruhové objazdy adekvátne široké a veľké. Tak si predstavte situáciu, že stojíte na takom objazde, vpravo tri autá, vľavo štyri, padne zelená a teraz sa každý vezme svojim smerom v duchu vyššie spomínaných zásad. Ten vľavo od vás hodí smerovku do prava, ten vpravo chce ísť samozrejme rovno, ale ten vedľa neho musí doľava. Bežné a úplne v pohode situácie.. (jemne mi to pripomína New York, tam sa jazdí ešte šialenejšie a tí ľudia to, pre mňa dosť nepochopiteľne, zvládajú).

8. Otvorené križovatky a kruhové objazdy so svetlami
Riaďte sa podľa ľudového múdra "Oko vidí, oko nie je ...(<>)" - nič nejde, idem! Nečakám a nebrzdím premávku. Prvoradý je odhad situácie, potom svetelné značenie, vertikálne značky, atď. podľa vyhlášky.

9. Parkovanie
O parkovaní príde asi samostatný článok neskôr, obecne spotrebujeme viac benzínu na parkovanie ako na cestu do školy, ale - Valencia je veľké mesto, majú síce veľa podzemných garáží a parkovaních miest, ale práve pred vaším domov nič také nie je. Nevadí, v noci sa tu parkuje v pruhoch vyhradených pre MHD a taxi, plne sa to akceptuje, nakoľko to nevadí, cez deň vás odtiaľ ale policajti ženú. Chuťovky sú ale iné miesta.. Národný šport mi príde parkovanie na prechodoch pre chodcov. Je toho dosť, napíšem neskôr aj s názornými ukážkami.

10. Komunikácia
(Včera sme nevedeli nájsť cestu k hale, nakoľko tam nebola vyznačená obchádzka) Nie je problém pýtať sa na cestu, keď stojíte na semaforoch. Rovnako nie je problém zastaviť na krajnici a zakývať na domorodcov. Ale! Stojíme na križovatke a nevieme kam, z pravej strany ide auto, vystrčím ruku z okna, ako že stopujem, zastaví na križovatke tiež - "Que pasa?" Zrazu zistí, že za ním sú ďalšie 2 autá, tak sa pohne do križovatky a zastaví krížom v strede, aby sa okolo neho dalo prejsť, komunikujeme asi pol minúty. "Gracias! Adios!" a pokračujeme každý svojou cestou.. Obecne sa pri komunikácii používa gestikulácia či už vnútri, alebo cez okno, občas výkriky a dosť často trúbenie.

No a to by mohlo pre dnes stačiť..

Martin