Po dlhej dobe, ale predsa.. Zopár (ok, možno kus viac) slov o našom prvom väčšom výlete v Španielsku. Že sme mali vo štvrtok voľno a že v Španielsku fungujú takzvané mosty (keď je sviatok v utorok al. štvrtok, nechajú vám voľno aj ten deň medzi víkendom a sviatkom, milé!), tak sme mali 4 dni a to by bol hriech nikam neísť. Rozhodnutie padlo ešte kým sme boli v Gandii - Sierra Nevada a niečo okolo.Pôvodne sme zvažovali väčšiu skupinu ľudí (viac Čechov), ale že to boli poväčšine baby a že sme za prvé videli a počuli ich plány (to mesto, tá pláž, tamto mesto, tá pamiatka, samé blbosti, na Sierru mali v pláne 1 deň) a za druhé išli na 9 dní (nechceli sme vynechávať školu.. a športy, z ktorých pri absenciách škrtajú zápis), tak sme si povedali, že to nie..
Lukáš, chronický to nevstávač (volá sa Nestával a je to jeho životná filozofia, nevstávať) nahodil odvážný plán (i na mňa, nie to ešte na neho..) - O deviatej v Gandii (cca. hodina od Valencie, tam sme priberali posledné 2 kusy do auta)! Teda vstať tak o siedmej, čo.. ehm, ak nerátam školu, tak sme nevstávali snáď vôbec.. Ale teda budiš, mne to až taký problém nerobilo. Ráno sme sa samozrejme motali a o päť deväť sme písali do Gandie, že práve razíme na cestu.. V Gandii sme ešte dočapovali benzín a úspešne sme vyrazili smer juh plusmínus o jedenástej.Deň 1: Cabo de Gata
Prvý deň sme mali plán priblížiť sa Sierra Nevade a cestou prípadne niečo obzrieť. Že sme meškali 2 hodiny, tak sme sa cestou nezastavovali skoro nikde, len plánovaná zastávka na Rodalquilar (JV cíp Španielska). Tu sme obzreli pláž a pobrežie sopečného pôvodu a hlavne sme vystreli nohy.. To bola slasť! Prvé fotky až po tie kaktusy sú odtiaľ. Potom sme sa vybrali smer národný park Cabo de Gata (úplne na juhovýchodnom konci Španielska), ktorý podľa istého nemenovaného (lebo nepamätám) sprievodcu obsahuje najjužnejší bod Španielska.. Cestou sme ešte vyskúšali opuncie, čo sú plody nejakých sukulentov, chutí to nejak už ani neviem ako, nie zle, ale nič extra podľa mňa, za tú námahu to nestojí (išli sme na ne vyzbrojení rukavicami z auta a nožíkmi, lebo sú posypané pichliačmi). Potom sme išli pozrieť ten najjužnejší bod, maják na myse Capo de Gata, tu sme pre istotu stretli (ďalších a nie posledných) Čechov, vcelku pohoďáci.. Videli sme tu aj údajne najkrajšie pláže Španielska (lebo nie sú "prefláknuté" a sú stále čisté - fakt boli pekné, piesok super ako v Gandii, len tam nebol bordel a tisíce ľudí..), na jednej takej, konkrétne na tej, kde sa točil Indiana Jones a posledná križiacka výprava, sme prenocovali v piesku pod holým nebom.Deň 2: Granada
Druhý deň sme vstali jemne neskôr ako bol plán, vcelku klasika.. Cestou sme sa stavili v miestnom holywoode (rozumej pevnosť, indiánska "dedina" a westernové mestečko), no keďže vstupné bolo 15 Euro, tak sme sa na to vykašlali, odfotili sme si to z diaľky a pokračovali smer Granada. 
Tu sme chceli samozrejme pozrieť pevnosť Alhambra, no už tí Česi z Cabo de Gata nám povedali, že na vstupenky sa čakajú niekoľko 100 metrové rady od rána a je len limitovaný počet vstupeniek, ostatné sú pre cestovky a podobne. Keď sme tam dorazili o cca. jednej, samozrejme vypredané. Tak sme sa naobedovali a išli pozrieť aspoň to, čo šlo aj bez vstupeniek. Bolo toho relatívne dosť, záhrady a nejaké tie nádvoria, nie je to zlé, ale že by ma tá pevnosť nejak ohúrila.. To fakt nie. Taktiež sme tam stretli nejakú bandu Čechov (fakt sú všade). Prešli sme potom ešte priľahlú časť Granady (taká granadská Malá strana :), kúpili tričká a vybrali sa smer hory! Plán bol dostať sa do dedinky Treveléz z južnej strany Sierra Nevada 
(kraj Las Ampujarras, doporučujem), ktorá je položená vo výške 1500m. Cesta tam horskými cestičkami a serpentínami bola zaujímavá, cestou sme nakúpili zásoby do hôr a dorazili sme už za tmy, ubytovali sme sa v kempe (údajne najvyššie položený - okolo 1500mnm), dali si sprchu po dvoch dňoch a zaľahli spať. Tu už bolo cítiť zmenu atmosféry, keďže sme na dobrú noc mali drsných 10 stupňov :) Obecne ale Granada nič moc, Valencia vyzerá lepšie.. :)Deň 3: Mulhacén
Nocovali sme ja a Stefan v aute a Lukáš v stane Pavla a Marcely. Budíček sme si povedali, že o siedmej. To však bola ešte tma, tak sme to o hodinu posunuli. Ráno výdatné raňajky a zistenie, že sme to jedlo dobre nespočítali, že budeme musieť ísť ešte na nákup (trojica z VLC - ja, Lukáš a Stefan). Tým pádom sme opäť vyrazili nie o deviatej, ale o desiatej, čo pri prevýšení 2000 metrov a podľa sprievodcu sedem hodinovej túre nebolo veľmi príjemné. Vykračovali sme rezko, po trase "Sedem lagún". Síce sme cestou skoro žiadnu nestretli, až kým sme neboli vo výške 2500mnm, ale cesta to bola zaujímavá. Prešli sme pár "riek" (nejaký smiešny horský potok, v ktorom sa ani krava neokúpe), stretli sme cestou zopár pastierov kráv alebo koní (najvyššie v cca 2500mnm). Dali sme si výraznejšiu prestávku na jedlo vo výške tesne pod Gerlachom, 
tzv. Refugio Natural Las siete lagunas (inak povedané prírodná ubytovňa, možnosť stanovať vo vcelku príjemnom prostredí, ale pre nás bol cieľ vyššie). Po vcelku namáhavom výstupe (7,5 hodiny), a prevýšení, ktoré bolo pre všetkých z nás najvyššie za jeden deň, sme pokorili Mulhacén, najvyšší vrh kontinentálneho Španielska (na Kanároch majú ešte o čosi vyšší), 3482 metrov nad morom, oblaky pod nohami a Slnko nad hlavou (plus nejaká asi hranica v atmosfére na obzore, no nevedeli sme, čo to je, niekto znalý ak to rozozná na fotke, nech mi povie v komentároch :)). Pobudli sme na vrchole asi pol hodiny, všetko pofotili, stretli ďalšiu skupinu Čechov a vybrali sa druhým smerom k chate, kde sme chceli prenovocať. Cestou sme ešte fotili kozorožce (aspoň tak sa názov tých zverov prekladá do nemčiny) a po výstupe 2km sme utekali pre zmenu 1km dole.. Chatu dlho nie a nie nájsť, niektorí členovia už boli dosť nervózni, kolená boleli a únavu bolo cítiť a chata nikde. Už aj slnko zašlo a chatu sme našli asi tak 5 minút pred tým, než svetlo nadobro odišlo na dobrú noc, vcelku o chlp! Tu sme si dali polievku, poriadne to zajedli vlastnými zásobami a ľahli spať, voda bola len studená a že sme už raz deň bez sprchy prežili, tak sme sa na to vykašľali aj teraz. Spalo sa fakt výborne, po noci na pláži, keď sme na druhý deň mali piesok všade, a ďalšej v aute to bola slasť!Deň 4: Naspäť domov!
Pôvodne sme chceli (aspoň teda ja a Marcela) vyliezť ešte aspoň jednu horu, no z chaty, kde sme boli, to bolo vyliezť opäť takmer kilometer hore, potom po hrebeni tipujem tak 2-3 hodiny a zase naspäť, čo sme uznali, že je veľa, plus sme toho zase zjedli viac, než sme si naplánovali, tak sme to len zliezli naspäť do civilizácie, nakŕmili sme sa orechami, černicami a gaštanmi. V dedine sme si kúpili koláče a hurá domov. Cestou sme ešte stretli pekný hrad, pri jeho fotení z cesty sme zistili, že vedľa rastú mandľovníky, takže sme sa do nich pustili a ešte teraz ich pojedám po večeroch (viď pár článkov dozadu..) Hrad to bol vcelku pekný, no posledný vstup sme prepásli o 20 minút, takže fotky mám len z vonku. Do Gandie sme prišli pred jedenástou, dali sme si čokoládu a mandle a hybaj na Valenciu. Vo Valencii nás privítalo na svetelnej tabuli príjemné 24°C a 23:42.Takže tak "stručne" čo pamätám, je to už skoro mesiac, naozaj nejak nestíham písať zážitky.. :) No bol to humor, z nuly na 1500 druhý deň, z 1500 na 3500 a potom naspäť na 2500 tretí deň a posledný deň z 2500 naspať k moru. Ale návrat do Valencie bol super, to bolo fakt ako vitaj doma, tú noc mi vysvietená, vyhriata a poloprázdna Valencia prišla nádherná (neviem prečo, obyčajne preferujem hory). No raná (neobvyklá) zápcha smer Madrid pod oknom a škola ma dokonale vrátili do reality. Plus keď začalo mrholiť, nechýbalo veľa, aby som miesto cesty do školy ľahol naspäť do postele..
Určite doporučujem tie pláže na juhu a Sierra Nevadu.. A mandle :)
A samozrejme fotky: nightmare.sh.cvut.cz/~martyn
Martyn
PS: A ďakujem Pavlovi a Marcele za support v organizácii aj v know-how, predsa len toho majú našľapané viac ;-)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára